<?xml version="1.0" encoding="utf-16"?><rss xmlns:a10="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0"><channel><title>Danfoss Group Global</title><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/RSS.ashx</link><description>Danfoss Group Global Pages</description><lastBuildDate>Fri, 19 Oct 2007 10:03:54 +0200</lastBuildDate><a10:id>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/</a10:id><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=1</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=1</link><title>Danfoss Group Global Page 1</title><description>MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Global Danfoss India v pohybe 15 Vevyslanec hodnt 19 spech DPP 20 toisko pre deti 26 207 A Stakeholder Publication Slovakian edition</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=2</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=2</link><title>Danfoss Group Global Page 2</title><description>Published by Danfoss AS Total number printed 27, 400 Address Danfoss AS, L24212 DK6430 Nordborg globaldanfossdanfoss. com Responsible Ole Daugbjerg Editor Niels Chr. Larsen Prepress Christa Hartmann Photographer Glenn Simonsen, Daniel Weinreich Print Laursen Grafisk AS Published in Danish, English, French, Spanish, Polish, Slovenian, German, Chinese and Slovakian. Printed with vegetable colours on environmentally approved paper. Reproduction only by permission of the Editor and always with acknowledgement to Global Danfoss Global Danfoss 1 10 4 20 26 Global Danfoss Jn 2007 Obsah Strana1 India pripraven na tigr skok Ekonomika Indie prudko rastie, kadorone posko o desa percent. Danfoss v Indii rastie tyrikrt tak rchlo a je na do brej ceste sta sa naozajstnou vrobnou krajinou Danfossu. Viac na strane 15. Strana 4 Nov rusk fabrika je primal Pred tyrmi rokmi vznikol projekt novej fabriky na predmest Moskvy. Dnes, ke u fabrika stoj, prezident Danfossu v Rusku kontatuje, e je vzhadom na sasn dopyt primal. No priestor na rozrenie je tu vdy. . . Strana 10 V Jarnom meste bude istejie Danfoss stoj pred obnovenm a rozrenm siete krenia v jednom z najzneistenejch miest ny. Strana 20 Ocenenia na kadej polici Stroje pracuj spoahlivejie, kvalita sa zlepila a pracovn prostredie je omnoho lepie. Komern kompresory vo Franczsku ne spechy Programu produktivity Danfossu. Strana 26 Deti ulice v Kyjeve dostali strechu nad hlavou Nadcia Danfossu pomha ukrajinskm deou ulice a dva im strechu nad hlavou, ke sa popoludn vracaj zo koly. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=3</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=3</link><title>Danfoss Group Global Page 3</title><description> Leader Nedvno sa ma viackrt spytovali o budeme robi, ke u dosiahneme svoje ciele, stanoven pre rok 2008 To je naozaj dobr otzka. Lene zatia sme svoje ciele ete nedosiahli a budeme musie vemi tvrdo pracova, aby sa tak stalo. Vetkov vak naznauje, e sme na dobrej ceste dosiahnu ist trby 24 milird DKK zarobi 10 DKK z kadch 100 DKK predanho tovaru a dosiahnu nvratnos 20 DKK z kadej stokoruny, ktor investujeme. Ale samozrejme ivot ide alej aj po dosiahnut cieov 241020. Nedvno som dostal tto otzku na konferencii v Raksku, kam divzia Global Business Services pozvala jednho rakskeho o bude v druhej polovici roka 2008 profesora, ktor sa zaober futurolgiou, aby nartol obrysy monho vvoja vo svete. Hovoril o oakvanom raste ekonomk krajn BRIC Brazlia, Rusko, India a na okrem inch. Rozoberal tlak na surovinov zdroje a globlne otepovanie a alie tmy vetky vemi zaujmav a aktulne pre spolonos, akou je naa, aby sme to mali stle na zreteli. Uzavrel to tm, e predvda nemete ni okrem faktu, e sa bude stle via pozornos venova ivotnmu prostrediu a energetickej efektvnosti a spornosti. Som presveden o tom, e m pravdu. U dnes to meme pozorova. Politici na celom svete sa vne zanaj zaobera globlnym otepovanm a zdrazuj etrenie energiami a zniovanie emisi sklenkovch plynov. To znamen zven dopyt po vrobkoch, ktor vyuvaj energiu efektvnym spsobom a to je presne to, o doke Danfoss ponknu. Je to vec, ktor m naa spolonos vo svojom srdci a ktor sa sname neustle rozvja. Bez ohadu na to, ak vvojov oddelenie navtvim, ininieri a technici sa zameriavaj na rozvoj rieen, ktorch zkladom je etrenie energiami. Take je pre ns plne prirodzen, aby sme sa vydali po tejto ceste a aj preto sa tohtoron sa lovek na Mesiaci Man on the Moon zameriava na Cleantech, ist technolgie nie kvli tomu, e je to mdny trend, ale preto, e tto oblas nm je blzka je to naa parketa. V sasnosti vyrbame vrobky, ktor bud v budcnosti vemi iadan mme dobr prleitos posun Danfoss o poriadny kus dopredu tm, e splnme svoje ciele pre rok 2008, priom sa budeme stle zameriava na trhy s vekm rastom budeme ma na zreteli hlavn trendy, akmi s nedostatonos zdrojov a energetickej efektivity, pri rozvoji naich innost. . . . a preto sa tohtoron sa Mu na Mesiaci zameriava na Cleantech, ist technolgiu. . . Vice CEO a COO Niels B. Christiansen</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=4</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=4</link><title>Danfoss Group Global Page 4</title><description>4</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=5</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=5</link><title>Danfoss Group Global Page 5</title><description> Facts Focus Russia Danfoss v Rusku m v sasnosti 0 zamestnancov a pomocnch sl. Z toho len tento rok spolonos prijala 0 ud. Pracovnci oakvali sahovanie do priemyselnho parku nealeko Moskvy s vekm vzruenm. Iba niekok sa rozhodli, e do novch priestorov nepjdu pracova. Zamestnancov z najbliej stanice metra do fabriky a z nej preva kyvadlov doprava. Novinkou je aj penzijn systm, ktor Danfoss v Rusku ponkol tm zamestnancom, ktor zdvojnsobia svoje prspevky. Takto systm je dos nezvyajn a po dvoch mesiacoch od zavedenia na pristpilo 40 percent zamestnancov. Nov rusk fabrika je primal Pred tyrmi rokmi sa pripravoval projekt na vstavbu novej fabriky Danfossu na predmest Moskvy. No teraz, ke je hotov, prezident ruskej poboky Danfossu skontatoval, e vzhadom na sasn dopyt je primal. Existuje vak priestor na jej rozrenie. Text a foto Niels Chr. Larsen Takmer tyristo host otvracieho ceremonilu fabriky v regine Istra, ktor sa bude kona 20. jna, sa do sasnch priestorov pohodlne zmest a bud ma pekn vhad. Fabrika, vzdialen 20 kilometrov od vonkajieho moskovskho okruhu, je kpiou fab riky vo Wuqingu v ne a je dominantou novho priemyselnho parku, v ktorom vidia svoju budcnos v Rusku okrem Danfossu mnoh nadnrodn spolonosti. No potom, ako hostia oddu, bude pokraova kadodenn ivot aj hadanie miesta na policiach pre vetok ten tovar. To je loha pre Mikhaila Shapira, riaditea ruskej poboky Dan fossu. Ete pred kolaudciou fabriky rozhodol, e priestor s ve kosou 12 000 metrov tvorcovch sa rozri o sklad s rozlohou 000 metrov tvorcovch. Stavba by mala by hotov na konci roku 2008. Momentlne sa tovar skladuje vo vrobnch priestoroch. Mo nosti sasnho skladu toti nestaia poiadavkm trhu, ktor sa v uplynulch rokoch rozril o 40 a 0 percent, a to v krajine, kde Danfoss dosiahol najvy rast za minul rok. Prezident miestnej poboky spolonosti m do budcnosti vek oakvania, aj o sa tka zvenia objemu vroby. eny v ervenom, mui v modrom Pvodne bola vroba v Rusku zameran na marketingov ciele. Zkaznkom sa pilo, e vroba sa odohrvala v ich krajine. Dnes je vak objem vroby vy. eny, obleen v ervench boroch, na jednej strane fabriky vyrbaj 00 000 raditorovch termos tatov rone, zatia o mui v modrch kombinzach na druhej strane za rok vyrobia 40 000 oceovch guovch ventilov. Pn Shapiro odhaduje, e prv vrobn linka vyrob v tomto roku o 20 a druh o 100 percent viac. Vznikn tie vrobn linky na vmennky tepla a vyrovnvacie ventily, priom obe bud patri do rodiny District Heating. Ako hovor, v Rusku existuje vea monost na vstavbu novch fabrk. Ekonomick rast krajiny je vysok, potreba modernizcie a vstavby obrovsk a platy v porovnan so zpadnou Eurpou nzke. Uetri sa d aj v inch dleitch oblastiach, na transporte nap rklad a do 10 percent a na clch na vrobky z ocele do 1 percent. Odhadujem, e nae priestory bud o desa rokov v porovnan s tmi sasnmi trojnsobn, hovor Mikhail Shapiro. Tie nov maj 114 000 metrov tvorcovch. Minul rok predaj Danfossu v Rusku dosiahol pribline 14 milinov eur. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=6</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=6</link><title>Danfoss Group Global Page 6</title><description> Focus Russia Text a foto Niels Chr. Larsen Ke sa pozriete na raditor v benom ruskom byte, zbadte, e na om nieo chba ned sa vypn. Teplo veselo prdi potru bm, i je vonku sibrska zima, alebo u prila jar so tebotajcimi vtikmi a prjemnejmi teplotami. Vo vine krajn so studenm podnebm, v ktorch treba poas zimy vykurova domy a byty, niekoko ropnch krz nauilo zkaz nkov, ako zni ty za krenie. V Rusku, ktor pre chladn zimy trvajce sedem a osem mesiacov v roku potrebuje vykurovanie viac ako in krajiny, vak zkaznci robia to, o zvyajne ak im je v miestnosti vemi teplo, jednoducho otvoria okn. Danfoss si zaumienil, e to pome zmeni. Bude to vak dlh a nron cesta. ikovn lobing Niekoko siel na ilustrciu toho, ak zvan je problm 70 percent vetkch domcnost v Rusku m centrlne vykurovanie. Odhady hovoria, e sie strednho vykurovania v Rusku m viac c ako 1, 8 milina kilometrov a strata tepla vo vine systmov sa pohybuje medzi 20 a 70 percentami. Take rekontrukciu by potreboval poriadny kus siete. Vrme sa do roku 199, ke Danfoss v Rusku ete len zanal. Vte daj prezident ruskej poboky Danfossu Leif Simonsen s pomo cou dnenho technickho riaditea Aleksandra Artyukha a jeho zstupca Viktora Granovskeho zaal ofenzvu. Vaka efektvnemu lobingu a zkej spoluprci s najvm ruskm vrobcom, firmou Santechprom, sa Danfossu podarilo ovldnu trh, no najm pre svedi miestnych politikov, aby zaviedli pravidl na pouvanie raditorovch termostatov. Aj ke nejde o nariadenia, ale len odporania, v praxi sa nimi riadi osem z desiatich spolonost. Zatia to vyzer dobre. No mnoh njomnci vznam namontova nch termostatov nechpu, a niektor ich dokonca odmontuj. Rovnak ty Problm je v tom, e udia za krenie platia stle rovnako, bez ohadu na to, i termostaty pouvaj, alebo nie. V Rusku toti Teplo stle unik Danfossu sa podarilo presvedi svojich zmluvnch partnerov, aby intalovali raditorov ter mostaty do viny novch budov v Moskve. Ale zkaznci musia by skutone presveden o tom, e je to dobr krok. Odpoveou s njomnci bytov, ktor platia ty za spotrebu energie a vidia tak, koko uetria. vetci njomnci platia za krenie rovnako, priom cena zvis od vekosti bytu, a nie od skutonej spotreby. Doteraz boli ceny krenia relatvne nzke, platilo sa poda pecilnej celonrodnej sadzby a jednotliv tvrte asto poskytovali dodaton finann pomoc. Prve proti tomu namieta Danfoss. Nie je ahk presvedi partnera, aby investoval do celho balka, ktor ponkame, vrtane vmennkov tepla a meracch prstro jov v kadom byte. Cena bytu sa tak zvi, no nepritiahne to o ni viac zkaznkov, hovor Aleksandr Artyukh. Preto zatia existuje len niekoko takchto projektov ako prklad toho, ako by to mohlo vyzera priom etria 0 a 40 percent tepla. Globlne otepovanie a Kjtsky protokol nie s v Rusku vemi vznamnou tmou. Krajina m vek zsoby ropy a zemnho plynu, a tak existuje len mal motivcia etri, mysl si Viktor Granovsk. Vypichuje aj al dleit aspekt problmu v ruskch politikoch je hlboko zakorenen strach, e udia poas dlhch zm pomrzn. Niektor fakty vak svedia v prospech Danfossu. Moskovsk mestsk rada sa rozhodla zastavi dotcie na stredn vykurova nie, o by mohlo zvi zujem zkaznkov o vku svojich tov za krenie. tyri oblasti Ruska sa taktie chystaj zavies pravidl podobn tm moskovskm, odporajce pouvanie raditoro vch termostatov. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=7</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=7</link><title>Danfoss Group Global Page 7</title><description>Facts 7 Vstavba novch budov len v Moskve kadorone zabe rie ptisc metrov tvorcovch a alch p milinov metrov tvorcovch v jej prmestskch astiach. V celom Rusku je to spolu pdesiat milinov metrov tvorcovch. To znamen, e existuje dopyt na pol milina vykuro vacch astc len v Moskve o predstavuje obrovsk potencil pre produkty Danfossu. V Rusku treba by ostrait. Onedlho sa nad mestom bude ti al stavebn eriav ako prv znak zanajcej sa vstavby. A prve eriavy s tm, o Vladimir Arsenov had na svojich cestch po Moskve. Pn Arsenov je jednm z smich ininierov predaja, ktor moni toruj nov stavby. Navzjom si rozdelili Moskvu na jednotliv asti, priom pn Arsenov zodpoved za severozpadn as, kde prebieha intenzvna vstavba. Prkladom je aj arel bvalho letiska, kde vyrstli nov dvadsa a tridsaposchodov byty. Metda monitorovania sa ukzala ako vemi efektvna. Ke sa zane vstavba novho projektu, informcie o om sa uloia do pecilneho informanho systmu a ostatn oddelenia Danfossu potom oslovia svojich zmluvnch partnerov a porad cov zodpovednch za vykurovac systm, rovnako ako aj za in systmy, ktor by mohli by pre spolonos zaujmav. Rusk poboka Danfossu zvauje rozrenie systmu tak, aby zahal aj distribtorov. Cieom je, aby si zmluvn partneri Dan fossu mohli v systme priamo vybra medzi jednotlivmi distri btormi. T potom bud cti v zvzok poskytova najlepie mon sluby, dfa f ruskej poboky Danfossu Mikhail Shapiro. V sasnosti s v systme informcie o 100 novch stavebnch projektoch v Moskve a o 2000 vstavbch v zvynch oblastiach Ruska. Sledujte ten eriav Na vrchu Nov projekt sa zana. Ininier predaja objavil Moskve aliu nov vstavbu. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=8</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=8</link><title>Danfoss Group Global Page 8</title><description>8 Vsledky za rok 200 boli pre Danfoss doteraz vbec najlepie a Oleho Steen Andersena poteilo, e prve za takejto situcie opa post hlavnho finannho riaditea a pred odchodom do penzie sa li na vronej schdzi akcionrov. Predpovedal vak, e sasou finannch vsledkov bude aj o al rok pretoe rok 2007 bude dokonca ete lep. Ale rov nako predpovedal, e me oznai najlep tvrrok, ak kedy existoval a to na mnoh roky, ktor prdu. sla za tvrrok s vemi dobr a potrv ete mnoho rokov, km ich moji pokraovatelia prekonaj, predvda Ole Steen Andersen poloartom. Najskr sa predseda Henrik E. Nyegaard poakoval Olemu Steen Andersenovi za jeho pripravenos a fundovan prstup. Na kadom zasadnut Rady, aj ostatn lenovia Rady Dan fossu, spolu so mnou, vdy ocenili V faktick a zrozumiten prehad o stave spolonosti, kde ste presne oznaili slab strnky a vzvy, ktormi by bolo potrebn sa zaobera, povedal Henrik E. Nyegaard. Ole Steen Andersena vo vbore nahrad Frederik Lotz. Uvauje sa o novom kole zamestnaneckch akci Na vronej schdzi akcionrov, predseda oznmil, e Rada zvauje ponknu nov kolo zamestnaneckch akci na vronej schdzi akcionrov na budci rok. Bude to pri prleitosti 7. vroia Danfossu. Mdry a preczny a do konca Vkonn viceprezident ete pred svojm odchodom do strania predloil sumrne vytovanie na vronej schdzi akcionrov Novou sprvou je aj nov ponuka zamestnaneckch akci na budci rok. Niels Chr. Larsen Zamestnanci dostali doteraz dvakrt monos kpi si akcie spolonosti. Prvkrt to bolo v roku 2001, ke sa akcie predvali za cenu 200 DKK druhkrt to bolo v roku 2004, ke cena vzr stla a na 00 DKK. Obe kol ponkli priazniv ceny a t, ktor si akcie zakpili, na tom profitovali. V tomto roku na vronej sch dzi akcionrov bola cena stanoven na 2 27 DKK nrast o 27 percent za jedin rok. V sasnosti asi percent Danfossu vlastnia jeho zamest nanci. Danfoss m v sasnosti hodnotu 2 milird DKK. Mc Kinseyho lovek v Rade Bill E. Hoover, riadite z poradenskej firmy Mc Kinsey, bol zvolen za lena Rady, ako nhrada za Daniela Meilanda. Prve on pomhal Danfossu etablova sa v ne a je kovou osobou pri zavdzan roz siahleho projektu Obchodnho Systmu Danfossu Danfoss Business System. Bill E. Hoover psob v spolonosti Mc Kinsey od roku 1977. Za uplynulch 10 rokov zabezpeoval v rmci Mc Kinsey pora densk sluby pre Danfoss a bol zaangaovan do kadho projektu. Zo svojej pozcie v spolonosti Mc Kinsey odchdza koncom jna. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=9</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=9</link><title>Danfoss Group Global Page 9</title><description>9 Facts Niels Chr. Larsen Prv termostatick expanzn ventil, ktor Mads Clausen vymyslel vo svojej izbe, umooval lepie vyuvanie chladiva, a tm zne nie spotreby energie. A tento trend odvtedy neustle pokrauje jednm zo spolonch znakov mnohch vrobkov Danfossu je to, e etria energiu. Preto je len prirodzen, e Danfoss sa nachdza na vrchole vlny Cleantech, ktor sa za uplynul roky rila po celom USA, smeru jc do Eurpy a zvyku sveta, hovor prezident a CEO Danfossu, J&amp;#248;rgen M. Clausen. Na vronej schdzi akcionrov mapoval budcnos, ke vysvetoval mylienku, ktor sa skrva za odda nosou pre Cleantech. Cleantech znamen sporu energi a ist technolgie a to je presne to, o robme. Frekvenn konvertor od Motion Controls sm osebe uetr 1000 MW rone, o sa rovn vkonu dvoch pomerne vekch elektrrn, hovor prezident Danfossu. Frekvenn konvertory uetria toko energie, koko vyrobia dve elektrrne Vlna Cleantech, ktor odtartovala v USA, sa rchlo rozrila po svete. Ide o vrobu energeticky spornch vrobkov a to je presne parketa Danfossu. Spolonos tak in u od roku 1933. Cleantech je tmou tohtoronej sae lovek na Mesiaci Man on the Moon, ako to znzoruje transparent na stene budovy A v dnskom Nordborgu. Transparent dosahuje vekos temer 320 tvorcovch metrov. Cleantech je o lepom vyuvan energi a okrem inho sa venuje aj oblastiam solrnej energie a veternej energie. Za posledn roky zaznamenali spolonosti, ktor s zapojen do Cleantech, zven zujem zo strany investorov. V druhom tvr roku minulho roka bol kad siedmy dolr v rmci rizikovho kapitlu v USA vloen do spolonost, ktor podnikaj v Cleantech a to znamenalo, e oblas Cleantech bola atraktvnou pre jednu tretinu najvch investci. Vdy je najvhodnejie by na vrchole vlny. Cleantech je tm, o chceme a m sa mienime predva v budcnosti, hovor J&amp;#248;rgen M. Clausen. Prklady energeticky spornch vrobkov Danfossu Kompresory Danfossu s premenlivou rchlosou spotre buj najmenej o 2 percent menej energie ne ostatn kompresory. Tepeln erpadl Danfossu, naprklad spotrebuj o 0 percent menej energie ne vykurovanie s vykurovacm olejom alebo plynom a bud silnou alternatvou, ke sa v Eurpe zavedie sporn energetick program uren pre vstavbu novch budov. Silov moduly od Danfoss Silicon Power sa vyuvaj pri ovldan servo riadenia v automobiloch Ford a Citron, mimo inho a dosahuj sporu energie v rozsahu percent. Vysoko tlakov prstroj od Water Solutions uren na istenie vody, doke upravi jeden kubick meter vody za tretinov cenu oproti porovnatenm vrobkom. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=10</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=10</link><title>Danfoss Group Global Page 10</title><description>10 Customer Business Niels Chr. Larsen foto Osmo Tammela Nech sa Jarn mesto me nadchnu Danfoss stoj za modernizciou a rozrenm siete diakovho vykurovania v jednom z najzneistenejch miest ny. Changchun sa nachdza na severe ny, m 2, milina obyvate ov a poeticky sa nazva Jarn mesto za vekm mrom. Poas zimy sa tu vak ako d hada pozia obloha je pln smogu z poetnch kotoln na uhlie ktor vykuruj kad obytn dom. Kotolne s nevkonn a emituj mnostvo kodlivch ltok do ovzduia. Ale veci sa bud zlepova od budcej zimy. Sie diakovho o vykurovania v meste sa modernizovala a rozirovala teraz na jar s Danfossom ako hlavnm zmluvnm dodvateom. Minul rok District Heating vyhral objednvku v hodnote 10 milinov eur a na zklade toho bolo v marci tohto roka dodanch do sever nej ny 0 kontajnerov so zariadeniami. V kontajneroch bolo naprklad 40 vekch 10 MW tepelnch vmennkov Danfossu, z ktorch kad vil okolo dev ton a zariadenie na zdokonale nie a rozrenie 12 jednotiek priamo v tovrni. Bol to vemi komplikovan projekt aj preto, e bol podporen peniazmi z Danida, rozvojovej organizcie dnskeho Minister stva zahraninch vec a z toho dvodu sa as vroby musela realizova v Dnsku. alie asti projektu pochdzali z Danfossu z Poska a Fnska. Vemi skoro v tomto procese som si uvedomil, e sme vyhrali zludn projekt a ke ho zvldneme, potom si u poradme s mkovek, hovor Dariusz Wellenger, f projektu. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=11</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=11</link><title>Danfoss Group Global Page 11</title><description>Facts 11 Facts Zlepen ivotn prostredie Changchun je jedno z najzneistenejch miest v ne a za tmto zneistenm stoja poetn mal kotolne na uhlie. Pri bline 70 percent z nich bolo vyrobench v 70tych rokoch a zabezpeuj 8 percent vykurovania v meste. Sprvcovia budov zsobovanch teplom zvyajne vlastnia kotolne a kurii kotoln rune nakladaj uhlie do nensytnch kotoln 24 hodn denne. Vsledkom projektu je to, e sie diakovho vykurovania bude dodva teplo do 80 000 domcnost o je pribline jedna desatina mesta a e osem malch kotoln na uhlie sa bude mc odstavi. Takmto spsobom sa ovzduie mesta kad rok zbav 8 000 ton kyslinka uhliitho CO2, 21 ton kyslinka siriitho SO2 a 8 ton kyslinka dusiitho NOX. Znamen to tie, e spred dver domov zmizn poetn kopy uhlia. Vsledok menej uhonho prachu v ovzdu a profesionlnejie a zdravie pracovn prostredie. Zmodernizovan sie diakovho vykurovania bude pripraven na pouvanie do konca roku 2008. Ako hlavn kontraktor, je Danfoss zodpovedn za cel projekt, vrtane dodvok tepelnch vmennkovch jednotiek, potrub pre diakov vykurovanie a inch zariaden, zakolenie, testovanie, dohad nad naintalo vanm a finlnym odovzdanm systmu. Tepeln vmennkov jednotka je tepeln vmennk s prslunm zariadenm pripravenm na naintalovanie na systm. Nazva sa aj rozvodou. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=12</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=12</link><title>Danfoss Group Global Page 12</title><description>12 Notes Raditorov termostat prekonan Comfort Controls, ktor vyrba to, o je pravdepodobne najznmej vrobok Danfossu raditorov termostat, u nie je najvou obchodnou oblasou v divzii Heating Division. Za posledn roky, District Heating sa vznamne roz vinul vaka akvizcim spolonost ako s LPM, Gemina, Redan a JIP. Za menej ne tyri roky sa ist trby v District Heating zvili temer tvornsobne. Poet zamestnancov vzrstol z 00 na 1 400 a obchodn oblas teraz pozo stva z 1 jednotiek s prvnou subjekti vitou. Avak Comfort Controls je stle na ele pokia ide o ist trby a dosahuje tie vysok tempo rastu. Ivan Kudsk sksen bval policajt, ktor sa pecializuje na organizovan zloin zaal od 1. mja pracova pre Danfoss. Jeho lohou je vystopova falovateov a podpori Danfoss v jeho boji proti falovaniu vrobkov. Posvame sa z pozcie zdatnch amatrov medzi profesion lov v tejto oblasti. Vek mnostvo svetovch korporci si v uplynulch rokov prenajmaj policajtov na vykonvanie tejto prce. Teraz rozirujeme svoje aktivity, aby sme sa presa dili v ich lige, hovor Frank Petersen, f Oddelenia patentov v Danfosse. Ivan Kudsk bude koordinova silie proti celosvetovmu pirt stvu a bude zko spolupracova s kancelriou v ne, kde u pracuj traja prvnici. Jeho pracovn register zaha, okrem inho, prcu v inteligennej slube polcie a za poslednch niekoko rokov sa sstreoval na prpady pirtstva a falovania obchodnch znaiek. M rozsiahlu medzinrodn sie kontak tov v svislosti s touto problematikou a zaoberal sa najvm prpadom tohto druhu v Dnsku, ktor sa tkal falovania obchodnej znaky noov a lmp v hodnote okolo 0 milinov eur. Nikomu sa nepi, ke ho okrdaj a falovanie vrobkov je krde, zdrazuje Ivan Kudsk. Tento rok Danfoss uplatnil prvny postup proti falovateom tyrikrt a zhabal 000 tartrov do chladiacich kompresorov. V marci bolo kolesami cestnho valca rozdrvench 00 falo nch filtrovch suiiek v dubajskej pti. Oddelenie patentov odhaduje, e falovanie priprav Danfoss o miliny eur vo forme nich trieb. Naviac falon a defektn vrobky mu pokodi meno Danfossu. Policajt nasaden proti pirtstvu Niels Chr. Larsen Ivan Kudsk sa venuje ptraniu po organizovanom zloine u mnoho rokov. Teraz je nasaden, aby vystopoval falzifiktorov Danfossu. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=13</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=13</link><title>Danfoss Group Global Page 13</title><description>1 Strategies Trends Facts Text a foto Niels Chr. Larsen Leif Dalsgaard, lder Obchodnho tmu v Obchodnom oddelen v Dnsku predva produkty Danfossu pre RENOFF u cel roky. RENOFF vyrba okrem inho vysokotlakov istiky a Leif si myslel, e je to dobr npad, odhadn, ktor z vrobkov Dan fossu spolonos potrebuje. Avak, ke sa na to pozrel bliie v slade s pravidlami Obchod nho programu Danfossu, zistil, e nemal celkom pravdu. Ke si sadol spolu so svojm zkaznkom, aby zskal prehad vetkch siastok, z ktorch sa skladaj produkty vyrban vo fabrike, obaja zistili, e Danfoss by bol schopn dodva tie transmitery tlaku a irok rozsah CI stykaov pre spolonos. Finlnym vstupom bolo, e predaje pre RENOFF vzrstli o 101 percent a vzah medzi Danfossom a spolonosou sa upevnil. Program predaja posiluje trby o 101 percent Obchodn Program Danfossu Danfoss Sales Program DSP systematicky usporadva poznatky obchodnkov a umouje im hlb pohad na potreby zkaznkov. Do sveta zkaznka Prklad spolonosti RENOFF je iba jednm z mnostva obchod nch programov zameranch na predaj, ktor be od roku 200. Cieom je urobi predaj efektvnejm vytvorenm mnostva pomcok a nstrojov pre obchodnkov. Pre Leifa to zahalo aj manul vzorovch rozhovorov, vaka ktormu mu obchodnci skutone lepie pchopi svet zkaznkov. Poslil mu aj hrok, ktor predstavoval jednoduch a zrozumiten metdu porov nania vrobkov Danfossu s vrobkami konkurencie, najm o sa tka ceny, poskytovanho servisu, asu dodania tovaru at. Pilotn Obchodn Program Danfossu nm pomohol uvedomi si to, o robme a podiarkol dleitos pristupova k naim poznatkom a informcim systematicky. Predtm sme asto s nmahou hadali sprvne argumenty, ke sa zkaznkovi pon kalo lacnejie rieenie. Teraz je to ahie a my mme rozsiahlu sie v rmci Danfossu, ktor meme vyuva, hovor Leif Dalsgaard. Zdrazuje, e zkaznci, ktor sa zastnili pilotnho programu pozitvne reagovali na zven zujem zo strany obchodnkov Danfossu. Vrobn riadite spolonosti RENOFF Bruno Jensen to potvrdzuje Leif je dobr v nastolen rozlinch problmov a poskytovan potrebnch informci na ich rieenie. ako meraten Cieom Obchodnho programu DSP je dosiahnu alch 20 milinov korn naviac na spodnej hranici do konca roka 2008. V priemere je tu potencil na zvenie trieb z predaja okolo 101 percent poas kadho pilotnho programu, ale Claus Iversen, f DSP, uznva, e tieto sla sa daj len ako odhadn. Extern faktory, akmi s ekonomick trendy, v tom zohrvaj svoju lohu. Navye, inok sa prejav a asi po 1218 mesiacoch. Ale, o je najdleitejie, zrunosti obchodnkov sa jednoznane zlepuj, trv na svojom. Tradine, vek objem zrealizovanch predajov sa opiera o nae technick knowhow, ale ete, naprklad, nie sme dostatone zdatn v poukazovan na to, ak vhody me ma zkaznk z nz kej kazovosti a dokonalejieho servisu. Obchodn program DSP je na to, aby nm pomohol, okrem inho, vyriei aj tto otzku, hovor. Na jese pomhal Leif Dalsgaard vies DSP pilotn prog ram predaja v IA v severskch krajinch. Zatia sa tieto zskan informcie nedostali k vetkm obchodnkom v regine. Piata vlna DSP odtartuje 1. jna. Sklad sa z 20 pilotnch programov v Eurpe. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=14</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=14</link><title>Danfoss Group Global Page 14</title><description>14 Facts Danfoss dosahuje v Indii ist trby vo vke pribline 0 milinov eur. Rast je vo vke 40 percent rone. V sasnosti sa kondenzan jednotky montuj v Indii a Water Valves sa chyst zriadi montnu linku v roku 2007. Vroba tlakovch kontroliek KP sa m spusti v decembri. Bhalchandra Pasupathy, prezident Dan foss India, sa te na prijatie novch vrob nch liniek. Vhad z okna jeho kancelrie v sdle Danfossu umiestnenho v prie myselnej oblasti na juhu Chennai je na novopostaven tvorprdov cestu. Po oboch stranch cesty zriadili vek spo lonosti svoje podnikatesk sdla, medzi nimi je mnoho zkaznkov Danfossu. Za uplynulch niekoko rokov sa pozemok stal skutonm bohatstvom, hoci zatia sa z neho vyuva vemi mal as. Okrem platench zamestnancov v hlavnej budove, montuj niekok mui kon denzan jednotky v skladovej hale za zadnou asou budovy. No na samom V Chennai sa mysl vo vekom zaiatku pozemok zodpovedal kritrim budcich poiadaviek. Je tak obrovsk, e 000 tvorcovch metrov je k dispo zcii pre nov budovy aleko na konci staveniska. Tomuto zemiu stale vldnu jedovat hady, ale Bhalchandra Pasupathy sa u te aj na rozvoj tejto asti pozemku. Rast v Indii je vemi pozoruhodn a budete musie dokza, e ste domci hr, ak skutone chcete ma svoj podiel na tomto raste, zdrazuje. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=15</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=15</link><title>Danfoss Group Global Page 15</title><description>1 Focus India Zanime nvtevou indickho supermarketu. V tejto rozahlej a zaudnenej krajine ich nie je ich vea a indick spotrebitelia na ne hadia s poriadnou dvkou zvedavosti koniec koncov, feno mn supermarketov sa poriadne li od benho obchodovania na uliciach a trhoch. Ale sdiac poda trieb, poetn stredn vrstva v Indii vta nov ru. Indovia zo strednej vrstvy dnes predstavuj 0 milinov ud a ich kpna sila vrazne rastie. V sasnosti supermarkety, nkupn centr a obchodn domy mu vznika iba vo vekch mestch. Okolo roku 2012 sa vak oakva, e krajina bude ma 14nsobne viac modernch maloobchodov ne mala v roku 2002. A tu je niekoko dajov dnes iba obmedzen 2 percent obchodnkov pouva sasn spsoby podnikania. Toto sa mus radiklne zmeni zvi a na percent do roku 201, poda odhadov najvej svetovej siete supermarketov Wal Mart. Najv giganti v oblasti vekch supermarketov s nachystan predstavi sa indickm spotrebiteom s celou truktrou, ktor prichdza s dodanm tovarov do reglov. Zaha to nkup tova rov, dopravu a o je obzvl zaujmav pre Danfoss dopyt po chladiarenskch slubch na vetkch stupoch reaze, od vrobcu a po spotrebitea. Naviac je tu samozrejme ete klima tizcia, ktor sa dodva pre nkupn centr. Maloobchod je len jeden prklad z podstatnch zmien, ktor sa udiali v Indii za posledn roky. Tempo rastu v krajine je viac ne 9 percent rone a poradensk spolonos Goldman Sachs pred poved ron priemern rast vo vke 8 percent a do roku 2020. Zrove je indick ekonomika temer rovnako siln ako nska, pokia ide o kpnu silu. India tiger pripraven na skok Indick ekonomika rastie kad rok temer o 10 percent. Danfoss v Indii narast tyrikrt toko a chyst sa sta naozajstnou vrobnou krajinou Danfossu. S cieom uja sa vedenia v rchlo sa rozvjajcej Indii, rozhodla sa spolonos AC zriadi vrobn jednotku zariaden na kontrolu tlaku v priestoroch Danfossu India v Chennai. Tieto sa pouvaj s cieom chrni vrobn procesy pred vkyvmi mimoriadne vysokho alebo nzkeho tlaku naprklad v kompresoroch alebo klimatizanch systmoch. Doteraz sa vyrbali iba v Posku, ale cel rad faktorov podporil rozrenie vroby v Indii, ako objasuje Eric Bertrand, f tohto projektu v AC. A o je najdleitejie, spolonos AC videla, e vina jej ve kch svetovch zkaznkov a odberateov sa u etablovala v Indii. A tto zkaznci, rovnako ako aj miestni indick zkaznci, iadali Danfoss o preukzanie silnej miestnej oddanosti tm, e vybu duje vrobu v Indii. Je to pre ns rozhodujce by naim zkaznkom nablzku, tak, aby sme mohli spolupracova na rozvoji naich vrobkov a tie poskytova servis priamo na mieste, hovor. S novou vrobnou linkou v Chennai svetov kapacita vroby zariaden na kontrolu tlaku takisto vzrastie pribline o 101 percent. Ale tto vrobn jednotka je iba predvoj celho radu novch vrobnch liniek v Indii. AC nespa svoj zrak z vroby inch produktov v Indii tam, kde by miestna vroba mohla by prospen. Na vrobu tlakovch ovldaov sa pozerme ako na vzruujcu prleitos, no je tie pilotnm projektom na otestovanie pod mienok trhu, o me v konenom dsledku vies k zriadeniu mnohch inch vrobnch liniek. Tlakov ovlda sa pouva vo vine naich chladiacich aplikci, preto ma tlakov ovl dae KP, ktor s vyroben v Indii, bude znamena vznamn dopad na n imid, hovor Eric Bertrand. Text a foto Niels Chr. Larsen</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=16</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=16</link><title>Danfoss Group Global Page 16</title><description>1 Focus India Kad nvtevnk indickej metropoly Dill pozn tento problm spomalen doprava, kolny hkajcich taxkov, aut, motocykle, autorike, autobusy a niekedy aj zopr prizerajcich sa krv uprostred cesty, hadajcich nejak potravu. India m obrovsk dopravn problmy, rovnako ako mnoh z zijskch megamiest. Ashwini Kumar Raina ktor m na sta rosti predaj v Motion Controls Food Beverages v severnej Indii a pridobre poznal tto situciu. asto strvil dve a tri hodiny dochdzanm do prce a z prce v Danfosse v Dill. Dnes je to inak. K svojmu potau sa pripoj rno v pokoji a pohode svojho domova a je okamite v prci. Dvakrt viac nvtev zkaznkov Ashwini profituje z toho, e je priekopnkom thlej koncepcie spornej kancelrie, ktor si teraz raz cestu v Indii. Pvodne pokrvala indick metropolu, ale od tohto roku sa zavdza aj v Mumbai a Chennai. Projekt m zni poet pravidelnch tradinch pracovsk v obchodnch kancelrich a povzbudi obchodnkov k tomu, aby astejie vykonvali prcu z domu. Toto zni potrebu pracovsk a vytvor v asov priestor pre nvtevy zkaznkov. Prcou z domu proti dopravnm zpcham v Indii Prern dopravn problmy a rchlo rastce ceny obchodnch prenjmov v Indii smeruj k jednmu cieu k snahe obchodnkov nezdriava sa v priestoroch kancelrie. V Ashwiniho prpade to znamen, e me navtvi dvakrt toko zkaznkov ne predtm, ke musel s najskr do svojej kancel rie na druhom konci Dill. Je to vek vhoda a uahenie pre moju prcu, e mem pracova doma. Dopravn situcia sa kadm dom zhoruje a moja manelka je astn, pretoe teraz u neprichdzam domov neskoro. V pracovn dni som predtm deti videl vemi mlo, hovor Ashwini. Ticho je najpodstatnejie Broadband sa usadil vo svojom byte a zriadil si kancelriu, v ktorej me pracova bez toho, aby bol vyruovan svojimi demi vo veku desa a p rokov. Pokoj a ticho s dleit, ke pracuje, zdrazuje Ashwini. Rodina to mus akceptova, hovor. Prca z domu si zrove vya duje dobr podporu a koordinciu zo strany personlu v kancelrii, ktor mus vybavova faxy a in dleit odkazy. Take je tu vea vhod. Ale prca z domu m aj tienist strnky. Podstatn je, aby sa zachovala komunikcia medzi osobou pra cujcou doma a ostatnmi zamestnancami v kancelrii. Celozijsk projektov tm skmal vhody a nevhody zav dzania koncepcie thlej a spornej kancelrie v obchodnch kancelrich v Austrlii, Indonzii, Vietname a Indii. V tchto krajinch pracuje v obchodnch kancelrich 248 ud. Tm odhaduje, e asi jedna tvrtina z nich permanentne potrebuje kancelriu na vykonvanie svojej prce. Prieskumy ukazuj, e obchodnci trvia priemerne 0 svojho pracovnho asu v kancelrii. Vychdzajc z toho, projektov tm odhaduje, e koncepcia thlej a spornej kancelrie pove die k vytvoreniu dostatonho miesta pre alch 9 ud v sasnch kancelrskych priestoroch. Facts</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=17</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=17</link><title>Danfoss Group Global Page 17</title><description>17 Ashwini to riei tak, e sa s nimi stretne raz tdenne a nemus to by nevyhnutne len v kancelrii. Po druh si to vyaduje urit dvku zrelosti, zdrazuje. Muste vedie motivova sm seba. Nemyslm, e by to vyhovovalo kadmu, ale ak mte sebadis ciplnu, mohlo by to by prnosom pre obe strany my uetrme as, ktor meme strvi so svojimi rodinami a Danfoss uetr peniaze za prenjom, hovor. Polovica stoliiek zostane przdna Ete pred odtartovanm projektu prieskum na pracovisku odha lil, e pracovn miesta v kancelrii boli vyuvan tak zhruba na 0 asu o znamenalo, e polovicu asu boli stoliky przdne. lohou bolo teda identifikova pracovnkov, kto sstavne pot rebuje ma pevn pracovn miesto v kancelrii. V obchodnej kancelrii, akou je aj t v Mumbai, je to zvyajne 40 z celkovho personlu. V kancelrii pracuje 20 ud, no teraz sa poet pevnch pracovnch miest znil na osem. Okrem toho sa v strede miest nosti nachdzaj tyri plne technicky vybaven pracovn hotdesky, ktor s prstupn kadmu, kto sa potrebuje pripoji a pracova. Tmto spsobom meme vytvori dostaton priestor na zve nie potu pracovnkov v Mumbai o 1 m sa poty zamestnan cov temer zdvojnsobia v tom istom priestore, hovor Hariharan Krishna, riadite GBS v Indii. Povedie to k vekm sporm za prenjom. Mumbai je jednou z oblast s obrovskm rastom v Indii, ktorej ekonomika rastie ro nm tempom 9 percent. Od roku 2000 vzrstli poplatky za prenjom v Indii o 10 percent a zd sa, e pjdu ete vyie. Hariharan Krishna zdrazuje, e pred zavedenm koncepcie thlej spornej kancelrie do praxe treba tie bra do vahy miestnu kul tru a citlivos zamestnancov. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=18</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=18</link><title>Danfoss Group Global Page 18</title><description>18 Notes Nerastn suroviny do Mexika dovame lacnejie Mldenci tret na sai robotov Skupina NXT Generation spon zorovan Danfossom v Baltimore a Nadciou Tovrnika Madsa Clausena obsadila tretie miesto v sai technolgi First LEGO League, ktorej sa zastnilo okolo 90 000 mladch ud. Na finle v Atlante, USA, v aprli sa zastnilo celkovo 9 tmov, kad pozostvajci z 10 lenov vo veku 10 a 1 rokov. Zadanie pozostvalo zo zostrojenia a naprogramovania robota tak, aby vykonval uren poet zadan. Tmy boli posudzovan poda programovania, vkonu robotov pri plnen loh, ich vlastnej invencie, dvtipu a tmovej prce. NXT Genera tion pochdza z Dnska. Hodnoty Danfossu ako umeleck diela Niels Chr. Larsen Krtko pred zaiatkom tohtoro nch majstrovstiev sveta v hokeji Danfoss v Moskve podpsal dohodu o sponzorstve s dnskym nrodnm hokejovm mustvom. Tm skonil v celkovom hodnoten na desiatom mieste, po vazstve nad Ukrajinou a Talianskom a prehre s Ruskom, Fn skom a vajiarskom. Momentlne sa drustvo pripravuje na budcoron majstrovstv a jeho zmluva s Danfos som trv do konca roku 2008. Danfoss na ade Vaka nedvno skonenmu projektu mexickej poboky Danfossu a spolo nosti Danfoss Global Logistics Services sa pri dovoze nerastnch surovn z Eu rpy do Mexika uetrilo 1 percent nkladov. V rmci projektu sa spustila nov online sluba, vaka ktorej si zkaznci z Mexika mu objedna najlacnejiu mon dodvku nerastnch surovn z Eurpy. S pomocou tejto sluby je mon nahradi leteck dopravu lodnou tak, e leteck sa pouije len vtedy, ke je dodvka nerastnch surovn urgentn. Dodvky bude zabezpeova prepravn spolonos Mah. Sdlo Danfossu v Nordborgu bud zdobi umeleck diela. Danfoss vyhlsil v mji sa pre tudentov umenia na celom svete. Zadanie znie zobrazi hod noty a poslanie Danfossu v umeleckch dielach. Najlepie prce, ktor bud vystaven na stench popri hlavnom schodisku v sdle Danfossu v Nordborgu, vyberie medzinrodn porota. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=19</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=19</link><title>Danfoss Group Global Page 19</title><description>19 Kad tvrrok menuje Vkonn vbor Vevyslanca hodnt Danfossu. Tento raz sa nm stal star konzultant Rasmus Caspersen. Niels Chr. Larsen Jeden z vedcich priekopnkov udskch zdrojov v Danfosse bol vymenovan za Vevyslanca hodnt Danfossu Danfoss Values Ambassador. Rasmus Caspersen sa venuje oblasti personlneho rozvoja u 2 rokov odkedy mu vtedaj pre zident Danfossu, Henry Petersen, povedal Mal by si pracova s umi. Je to on, kto zana s hodnoteniami zamestnancov medzitm, pomha mnohm zamestnancom Danfossu asto dobro vone s njdenm lepieho uplatnenia v rmci organizcie. asto nhodne narazm na kolegov, ktor nevyuvaj svoj potencil. Na druhej strane, je asn pozorova iskry v ich oiach, ke op objavia v sebe svoj pocit oddanosti a poctia, e s schopn dokza ovea viac, ne si kedy mysleli, e mu dokza, hovor. Rasmus Caspersen m 4 rokov. 1. augusta odchdza do penzie. Hovor, e sa cti pocten na jese svojej pracov nej kariry bol toti vybran za vzorovho nositea hodnt Danfossu. Pre neho s Hodnoty asto vyjadren spsobom, ktor nepotrebuje slov. Jednm prkladom je jeho prijatie priatesk a profesionlne od prvej chvle, ako vstpime do kancelrie alebo tovrne Danfossu. Signalizuje to, e veci s v dobrom poriadku a priateskm spsobom. A e ijeme v atmosfre dvery, kde sa meme spoahn jeden na druhho a nemme privea tajnost, vysvetuje Rasmus Caspersen. V tom istom ase, a obzvl za uplynulch niekoko rokov, si vimol, e viac ud ije v slade s Hodnotami, najm pri jed nan so zkaznkmi. Pred niekokmi rokmi som robil ttora jednmu krejskmu zamestnancovi, ktor povedal, e sa chystal ods z Danfossu, ale ke videl ten profesionlny spsob, akm sa pristupovalo k rieeniu sanosti zkaznka, povedal si v duchu sm pre seba, e toto je miesto, na ktorom sa oplat osta. Vypoved to o tom, e napsan hodnoty s aj skuton a s sasou nho kadodennho ivota, hovor. Profesionl ktor nestratil priateskos</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=20</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=20</link><title>Danfoss Group Global Page 20</title><description>20 Working Life 20 Facts Ke manar vroby vo franczskej poboke Commercial Compressors Jean Luc Margand viedol svoj prv projekt produktivity Danfossu DPP, rozhodol sa, e fabrika v Anse sa stane vzorom pre ostatn odvetvia vroby v Danfosse. Chceli sme by najlep, o sa tka vroby, ne ustle sa zlepova a kls si nov ciele. A dnes zbierame ovocie nho silia, hovor pn Mar gand. Fabrika v Anse dosiahla vo februri jedny z naj lepch vsledkov zo vetkch spolonost zosku penia Danfoss Group, ktor sa zastnili na projekte DPP. Od marca 200 sa oddelenie strojov zlepilo o 9 percent, o znamen, e jeho zamestnanci dnes vyrbaj dvakrt viac ako pred spustenm programu. Oddelenie strojov vo fabrike kad de vyvta a dokon 00 zvitnc do kompresorov a kado rone vyrob 120 000 pirlovch kompresorov. Jean Luc Margand m bohat sksenosti so subdodvatemi pre firmy ako Renault i Toy ota, take thly koncept prce v Danfosse pre neho nebol novinkou. Ako hovor, cieom tohto konceptu je zmeni proces vroby. Vroba m by rchla, tm oddan prci a sstreden na zlepovanie vec. Vsledky tejto tvrdej prce sa napokon prejavia. Doteraz vo fabrike v Anse a v nealekej fabrike v Reyrieux prebehlo es pilotnch programov DPP. Vetkm sa podarilo dosiahnu cielen zlepenie vroby. Len v jednej oblasti sme neboli spen mana ment nedokzal zmeni svoje myslenie. Oak vam toti, e lder oddelenia sa zmen spolu so svojimi zamestnancami, hovor pn Margand. f projektu DPP Leif Lyder Jensen m prehad o tom, ako sa dar jednotlivm fabrikm Dan fossu a poukazuje na to, e zlepenia v Anse sa nepremietli len do zvenia vroby, ale taktie do vysokej kvality vrobkov a prjemnho pra covnho prostredia. Dnes ak na absolvovanie pilotnho programu DPP u len jedno oddelenie v spomnanch fabrikch. Poas projektu sa oddelenie systematicky riadilo zsadami DPP, o sa tka rieenia problmov a viditenho riadenia. Vo vetkch oddeleniach sa zaviedli informan tabule, ktor detailne opi sovali vetky innosti, na ktorch sa zamestnanci podieaj. Ceny na kadej polici Stroje s spoahlivejie, kvalita vrobkov vyia a pracovn prostredie lepie. Spolonos Commercial Compressors vo Franczsku zbiera ovocie cie lench aktivt v rmci programu DPP. Oddelenie sa systematicky podujalo pracova metodami DPP, akmi s rieenie problmov alebo vetkmi viditen informan tabule, ktor boli rozmiestnen v celom areli a poskytuj informcie o lohch jednotlivch zamestnancov. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=21</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=21</link><title>Danfoss Group Global Page 21</title><description>21 U iadne nevhodn pozcie, zdvhanie akch predmetov zo zeme i kovov lomky spadnut do oka. Zamestnanci fran czskej poboky spolonosti Commercial Compressors vo fabrike v Anse maj svoje pracovn prostredie pod kontrolou. Oddelenie nielene dokzalo zvi produktivitu o takmer 100 percent, ale taktie sa mu podarilo uahi kadodenn prcu tyridsiatim technikom pracujcim s obrovskmi vta kami. Mickael Rognard je tmov koordintor a technik v oddelen stro jov. V Commercial Compressors pracuje u es rokov a zmeny si vimol aj vo svojej kadodennej prci. Striedanie pri strojoch teraz ide rchlejie a vroba je lepie naplnovan. Vaka tomu vdy vieme, o robi. Nemusme sa denne niekokokrt strieda, a tak predchdzame zraneniam. Pred spustenm programu DPP patrili rezn rany na prstoch i seknut chrbtice v dsledku neprirodzench pracovnch polh k benm zraneniam. Dnes nedochdza k razom astejie ako raz za niekoko tdov. V marci vo fabrike dokonca padol rekord 8 dn bez razu. spen sriu naneastie preruil natia Bezpenejie pracovisko hnut sval na chrbte, ke jeden pracovnk spravil neprirodzen pohyb poas prce pri stroji. Aby sa vedenie fabriky uistilo, e zamestnanci bud priklada pracovnmu prostrediu vek vznam, jednho i dvoch tech nikov kad tde navtvia medzinrodn kontrolri. T moni toruj ich prcu a na konci vyhodnotia, o robia technici dobre, a o nie. Ako vysvetuje manar vroby Laurent Mas Soler, pracovn prostredie je sasou naej kadodennej prce. Ak si zamestna nec zabudne nasadi ochrann okuliare i rukavice, ostatn mu to pripomen. To sa v minulosti nestvalo. Technik Mickael Bron, ktor m na starosti operan procesy, je na vsledky oddelenia hrd. Bezpenos je naou prioritou slo jeden. Potom, ako sme veci systematizovali a zahrnuli nov ciele do kadodennej prce, u treba len o osi viac snahy, aby sme sa naalej zlepovali. V kus cesty u mme za sebou. Na rannej porade si tm skontroluje vsledky dodan vrobou a naplnuje denn aktivity. Text a foto Lene Ils&amp;#248;e Hansen</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=22</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=22</link><title>Danfoss Group Global Page 22</title><description>22 Facts Na celom svete je viac ako 20 milinov registrova nch prpadov ochorenia na diabetes a kad rok pribda sedem milinov novch. tatistiky Medzin rodnej Diabetickej Federcie International Diabetes Federation IDF ukazuj, e situcia zana dosahova t ist rove ako HIVAIDS. Na prv pohad nie je medzi fosforenanmi a cukrom v krvi iadne spojenie. Ale Danfoss Bionics naiel svislos vyuitm starho knowhow Danfossu na vyvinutie novho produktu inzulnovej pumpy, ktor me uahi ivot uom trpiacim cukrovkou. Technolgia na bze pumpy bola vyvinut s vyuitm expertz so zameranm na mikrotechnolgie, pvodne vytvoren spolo nosou Danfoss Analytical ktor vyrba zariadenie na meranie fosforenanov vo vode. Toto knowhow sa teraz pretransformuje do podoby novho vrobku. Technolgia umon vemi presn dvkovanie inzulnu a zabezpe sprvne fungovanie pumpy. Na trhu u existuje irok kla konkurennch rieen, ale inzu lnov pumpa od Danfossu Bionics ete stle vynieva. Vi iba 0 gramov a me sa prilepi na kou. Takmto spsobom sa d inzuln vpichn priamo do tela, pomocou striekaky. Normlne diabetici nosia inzulnov pumpu na opasku pripevnenom k hadike, ktor dvkuje inzuln. Naviac Bionicssa ahko pouva pacient si dvkuje inzuln jednoduchm kliknutm na pumpu. asov harmonogram je vak napt. Danfoss Bionics predpo klad, e do dvoch rokov predstav verejnosti nov typ pumpy. Od teraz a do roku 2008 musme alej pracova na vvoji a testovan vrobku je potrebn zska lekrske schvlenia. Bude to neuveritene nron proces, hovor Peter Gravesen, f obchodnej jednotky pre dvkovanie Dosing business unit v Danfoss Bionics. Bionics sa zameriava na cukor v krvi Lekrske atesty s potrebn na vykonanie klinickch skok a potom otestovanie vrobku na uoch. Nov vrobok oskoro hotov Ako zana inzulnov pumpa dostva svoju podobu, al vrobok, je skoro pred dokonenm. Je nm monitor, ktor meria obsah cukru v krvi pacienta priamo v krvnom obehu. Monos sstavnho merania cukru v krvi u kriticky chorch pacientov je ivotne dleit pomoc na jednotkch intenzvnej starostlivosti. V prpadoch, ke udia utrpeli vne poranenia, zdravotncky personl odober vzorky krvi na rozbor kad hodinu. Nsledne lekri reguluj hladinu inzulnu. Avak s novm krvnm monito rom sa d hladina cukru v krvi sledova sstavne. To znamen, e lekri ho mu regulova rchlejie a innejie a tm zach rni ivoty. Vskumom sa preukzalo, e ak sa podar udra glukzu na kontantnej normlnej rovni u kriticky chorch pacientov, d sa tm do znanej miery zni mrtnos. Preto je presn monitoring vemi dleit nstroj na jednotkch intenzvnej starostlivosti, hovor Holger Dirac, f obchodnej jednotky pre Monitoring business unit v Danfoss Bionics. Lene Ils&amp;#248;e Hansen Dva nov vrobky Danfossu pomhaj regulova cukor v krvi. Jeden inzulnov pumpa pomha dvkova diabetikom sprvne mnostvo inzulnu. Ten druh doke zniova mrtnos pacientov na jednotkch intenzvnej starostlivosti. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=23</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=23</link><title>Danfoss Group Global Page 23</title><description>2 Notes Niels Chr. Larsen Zbavi sa papierovania Personl v Indii si mus vemi pochva ova nov nstroj IT zachrnil ich od kadoronho nahadzovania viac ne 20 000 dajov do potaa. A donedvna strvili radnci es hodn denne spracovvanm inform ci z colnch dokumentov o tovaroch, ktor spolonosti Danfossu predali a dodali na indick trh. Indick zkon vyaduje, aby koncov spotrebite disponoval takouto informciou na faktre. Teraz je tto informcia automaticky uveden v SAP systme. Danfoss v Indii vyhral objednvku na 148 frekvennch konvertorov, ktor bud kontrolova klimatizan systm na medzinrodnom letisku v Hyderabade. Letisko je spolonm podnikom zaloenm skromnou letiskovou spolonosou, Indickm radom pre letectvo a zriaovacm ttom Andra Pradesh. Je to iba druh letisko v Indii, ktor bude vybudovan takmto spsobom prv sa nachdza v Bangalore. Po dokonen budovy letiska, celkov plocha bude dosahova 900 000 metrov tvorcovch a rone posli 0 milinom cestujcich. Objednvka pre nov skromno verejn letisko v Indii Ohe zniil sklad Plamene ahajce do vky 0 metrov zo 10 000 litrov horiaceho oleja v aprli zniili tovarov sklad v austrlskom Melbourne. Zhoreli tam kompresory Danfossu v hodnote 1, 2 milina eur. Ale vaka rchlej reakcii miestnej obchodnej organizcie nai konkurenti tto udalos nezaregistro vali a dodvky boli zabezpeovan leteckou prepravou, o znamenalo, e sme nestratili ani jedinho zkaznka. Vstpte do oblaku Vo vedeckozbavnom parku Danfoss Universe v Nordborgu v mji otvorili vstavisko, ktor navrhol berlnsky architekt Jrgen Mayer H. Budova v tvare oblaku, nazvan Cumulus, sa stane domovom pre mnoh vstavy. T prv bude nvtevnkom vysvetova, ako putuj sprvy SMS z jednho telefnu do druhho, aj ako vznikaj zvuky prostrednctvom digi tlnych technolgi. Spolu s hlavnou budovou bola pri prleitosti druhho vroia zaloenia parku otvoren aj menia, v ktorej sa nachdza retau rcia. Poas oslv park navtvilo 0 000 ud. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=24</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=24</link><title>Danfoss Group Global Page 24</title><description>24 Working Life Jasn odkaz vedenia spolonosti Danfoss Gearmotors v nemec kom meste Esslingen Franzovi Schuurovi a jeho kolegommana rom preto znel kadoron rozhovor o svojom osobnom postupe v spolonosti mus absolvova kad jeden pracovnk. Franz Schuur, ktor v tom ase riadil ud, nebol tmito sprvami zo schdze spolonosti zo zaiatku roka 200 prve naden. Len polovica zamestnancov absolvovala pohovor so fom Program rozhovorov o osobnom postupe zamestnanca je povinn od roku 2006. V uplynulom roku vak absolvovala tento rozhovor len polovica zamestnancov Danfossu o je menej ako za predol roky. Ole Kanstrup Nevedel som, ako si njdem as na splnenie tejto lohy, hovor. Naastie bola poruke miestna organizcia poskytujca pomoc v oblasti udskch zdrojov, informovanosti a kolen, a manari dostali na splnenie lohy tyri mesiace. Napokon to zvldli. Pohovory s povinn Program Rozhovory o postupe zamestnanca Employee deve lopment dialogues EDD slia na zisovanie, i maj zamest nanci potrebn schopnosti a i s v dlhodobom horizonte spokojn so svojou prcou. Poda internch pravidiel z roku 200 s tieto pohovory povinn. Nie vetkm spolonostiam v rmci Danfossu sa to vak podar splni. V roku 200 pohovor absolvo valo 9 percent zamestnancov, zatia o minul rok to bolo len percent. Poda Vronej sprvy Danfossu boli jednou z prin tchto nz kych siel posledn akvizcie rznych spolonost. alm dvo dom je skutonos, e niektor oddelenia si nechali pohovory a na tento rok, ke m by spusten nov elektronick program na spracovanie dt. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=25</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=25</link><title>Danfoss Group Global Page 25</title><description>2 Len polovica zamestnancov absolvovala pohovor so fom V mexickej poboke Danfossu absolvovalo minul rok zamestnaneck pohovor len 19 percent pracovnkov. Jednm z dvodov bolo, e manarom, ktor riadia takzvan modr goliere, sa pohovory plnuj ako. alm dvodom bolo aj to, e v minulom roku pribudlo vea novch zamestnancov. M to nepriazniv vplyv na poet rozhovorov, pretoe tie sa zvyajne novm zamestnan com ponkaj a neskr. Existuje vak ete jeden dvod. Ako hovor manarka pre udsk zdroje Olga Nelly Cepeda Garza, nevyvjali sme ani dostaton tlak na ldrov a neprzvukovali sme, ak s pohovory so zamestnancami dleit. U sa vak podnikli kroky na zvenie ich potu na budci rok. Cel manarsky tm v Mexiku je oddan cieu dosiahnu stanovench 80 percent a oddelenie udskch zdrojov ponka manarom kolenia, ako rozhovory vies, dodva Olga Garza. Tlak na zvenie potu rozhovorov v Mexiku Danfoss si dal za cie, aby do roku 2007 absolvovali pohovor aspo tyria z piatich zamestnancov. Nie je realistick aka, e kad rok pohovor absolvuj vetci zamestnanci. Jednou z prin je skutonos, e zamest nanci prijat koncom kalendrneho roka absolvuj prv pohovor a v nasledujcom roku. Ale 80percentn cie je realistick a oddelenie globlnych udskch zdro jov GHR plnuje zatlai na to, aby sa dodral. Uvauje sa o niekokch alternatvach naprklad, e sasou hodnotenia manarov bude ich schopnos vies pohovory so zamestnancami. Musme ich motivova, aby prikladali pohovorom rovnak dleitos ako naprklad prprave rozpotu, hovor f oddelenia globlnych udskch zdrojov Palle Kruse. Ako dodva, dialg je dleit, pretoe vytvra spojitos medzi ciemi ldrov a zamestnancov, a tak zabezpeuje, aby obe strany napredovali tm istm smerom. Cie 80 percent No pre mnohch ldrov je najvm problmom as. Alexander Hanel, manar pre udsk zdroje a riadite fabriky v Danfoss Gearmotors, vysvetuje Pohovor nie je problmom pre mana ra, ktor riadi tyroch ud. No pre vedceho tyridsiatich zamestnancov je njs si na nich as obrovsk vzva. Existuje vak niekoko monost, ako si s tmto problmom pora di. V spolonosti Danfos Drives v dnskom Gr&amp;#229;stene niektor oddelenia uskutonili skupinov pohovory so zamestnancami oddelenia vroby. Po nich manar absolvoval ete krtky, strun rozhovor s kadm z nich. Vaka tomuto opatreniu uetrili as a boli schopn absolvova vetky rozhovory. A ako sa presvedil Franz Schuur z Nemecka, ke sa vetky rozhovory skonia, hne zistte, nakoko sa oplatili. Naozaj sa oplatili dialg medzi ldrom a zamestnancom zvyuje nau oddanos prci, hovor a dodva, e prpravy na tohtoron pohovory sa zaali ovea skr. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=26</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=26</link><title>Danfoss Group Global Page 26</title><description>2 Corporate Citizenship Facts Lene Ils&amp;#248;e Hansen Deti ulice maj v Kyjeve svoje toisko Keby Veronika a jej brat, Jan, nemali monos s do domu na evenkovej ulici na predmest Kyjeva, hlavnho mesta Ukrajiny, ponevierali by sa po uliciach. Po skonen vyuovania vak spolu s bratom kraj na miesto, kde dostan obed, mu sa hra a pomu im tu aj s dom cimi lohami. Dom vlastn organizcia Triumf srdca Triumph of Heart, ktor pomha eom ulice a eom z chudobnch rodn. Vo februri minulho roka organizcia Triumf srdca dostala dar v sume 7 000 eur z Nadcie Tovrnika Madsa Clausena pri bline rovnak sumu, ak bola darovan pred tyrmi rokmi pri prleitosti 90tych narodenn Bitten Clausenovej. Nadcia udeovala granty socilnym a humanit nm projektom v krajinch, v ktorch mal Danfoss zastpenie. Stefan Arpad Madyar, ktor dom vedie, hovor, e primrnou lohou je naui deti spoloenskm a hygienickm nvykom, ktor nedostan doma. Dar od Danfossu pomha poskytn deom ulice na Ukrajine strechu nad hlavou. V Kyjeve sa poet det ulice odha duje na 10 000 a toto slo stle stpa. Ukrajina m pribline 47 milinov obyvateov, z toho asi 2, milina ije v Kyjeve. Odovzdvame im zrunosti, s ktormi doku prei a ume ich, aby sa neskr mohli alej vzdelva, hovor. Pribline 0 det vo veku od sedem do 1 rokov sa zastav kad de. Stefan Arpad Madyar, vedci domu det ulice, rozprva deom o plnoch na letn przdniny. Jan a Veronika ij so svojou mamou a piatimi srodencami v malom byte. Ich otec rodinu opustil v ase, ke mama akala Jana. Triumf srdca vykonva aktivity vo vetkch ktoch sveta a na Ukrajine m zastpenie od roku 199. V 200 organizcia postavila nov dom, ktor navye s cieom poskytn viac priestoru, umouje ubytova desa a 20 det ulice pravidelne alebo dovtedy, km sa mu vrti do svojich rodn. Podporu a pomoc dostvame od skromnch osb. Dar od Danfossu bol dleit, pretoe nm umonil ponknu deom ulice, ktor nechodia do koly, ancu naui sa psa na potai, hovor Stefan Arpad Madyar. Okrem potaov sa dva granty od Dan fossu pouili na vybavenie novho domu prkou, umvakou riadu a vybavenm kuchyne. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=27</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=27</link><title>Danfoss Group Global Page 27</title><description>27 Facts Notes Nhradn diely by mali by lacn, ale mali by ma aj vysok kvalitu. Nkupcovia v ne mu asto dosiahnu sporu 2040 percent pri porovnan ceny podobnch subdodvok v Zpadnej Eurpe. Preto, aby sa dosiahlo, e tovary bud dosahova vysok kvalitu, nska nkupn organizcia podnikla nov kroky. Od augusta 200, Lin Keyi prakticky il s dodvatemi mosadznch dielov v Taizhou v provincii Zheijiang, june od anghaja. Spolonos Edison je jednm z takchto dodvateov, a v Linovej nplni prce je zabezpei kvalitu siastok, ktor spolonos vyrba pre Danfoss. Kontroluje vetky dodvky do Danfossu a je priamo zainteresovan na kontrole kvality prce v spoluprci s vlastnou organiz ciou kvality v spolonosti Edison. Nis Peter Iwersen, f nskej nkupnej organizcie IPO, hovor, e je to po druhkrt, o bol ininier kvality umiestnen priamo u dodvatea. Hovor Nam cieom je vdy njs dodvateov, u ktorch nie je potrebn investova do dodatonch kon trol kvality a kolen avak v niektorch prpadoch to nie je priechodn. Spolone s obchodnou oblasou sme sa preto rozhodli investova do ininiera kvality. Nis Peter Iwersen dodva, e v sasnosti Edison a Danfoss participuj spolone na projektoch v hodnote 14 milinov DKK ktorch vsledkom bud spory vo vke milinov DKK. Teda v konenom dsledku sa to pre Danfoss a obchodn oblas vyplat, hpoznamenva. Vysok kvalita v ne Za posledn roky obchodn organizcia dosiahla ron spory vo vke percent na priamych tovaroch, to znamen tovaroch, ktor s sasou vrobkov Danfossu. Tie percent boli upraven poda cenovho vvoja zkladnch surovn. Od roku 2008 bude potrebn njs ron spory vo vke percent, bez ohadu na akko vek nrast cien. na bude dodva v poet priamych tovarov cieom pre rok 2008 je 1 percent. Celkovo 40 per cent priamych tovarov m pochdza z takzvanch CCC krajn Cost Competitive Countries krajn s nzkou cenovou rovou. Od roku 1998 vyrobila divzia Danfoss Drives milin frekvennch konvertorov VLT 2800 milinty bol dodan vo tvrtok, 2. aprla o 1 hodine stredoeurpskeho asu. Objednala si ho nska strojrska spolonos Yuejian Machinery Manufacture Co. Ltd. , vyr bajca stroje, ktormi sa dodva textra do textli. Je to najvia spolonos v nskej provincii Zhejiang a vo vekej miere exportuje naprklad do Vietnamu, Srie, Pakistanu, Nigrie a Kene. Sven Ruder, prezident divzie Motion Controls odovzdal predsedovi rady riaditeov, Sun Xiaomaovi, milinty VLT 2800 pozl ten pre tto prleitos. Pohon s pora dovm slom 1 000 001 bol postrieb ren a prebral si ho obchodn ininier Ding Yi, zstupca nskej obchodnej spolonosti Danfoss Drives, Danfossu v anghaji. Tto udalos v dnskom Gr&amp;#229;stene oslvili mini tortami v podobe VLT 2800. Kad tde sa vyrob 000 pohonov VLT 2800. Niels Chr. Larsen Milinty VLT 2800</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=28</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo22007/?Page=28</link><title>Danfoss Group Global Page 28</title><description>28 Danfoss around the world Posko Tlakov spna ustupuje Teraz m 70 rokov as pre RT spna u vypral. Jeho nstupca, ktor sa nazva BCP, je plne nov typ sp naa. M sli na kontrolu tlaku vo vekch parnch kotloch. Vyvinuli ho ininieri Danfossu v Posku. Nov spna sa bude pouva v nemoc niciach, priemyselnch provniach a vade tam, kde treba horcu vodu alebo paru. Na eurpsky trh bude uveden poas roka 2007. Posko Vrobok roka v Posku Vysoko vkonn pohon High Power Drive z Danfoss Drives bol prestnym poskm asopisom Elektrosystemy oznaen za elektrovrobok roku 200 v kategrii Pohonov a Ovl daov. V roku 200 zskal tto cenu vrobok VLT Automation Drive FC00. na Majstrovsk umeleck laboratrium vo Wuqing V aprli Danfoss v ne otvoril nov laboratrium vo svojej tovrni vo Wuqing. Laboratrium sa rozprestiera na 2 000 tvorcovch metroch a niektor jeho fun kcie s vyspelejie a modernejie ne v existujcich laboratriach v USA a Eurpe. Dve obchodn oblasti spadajce pod divziu RA, Automatic Controls a Commercial Compressors sa bud spolone o stara o laboratrium. Technici tu mu testova nov vrobky Danfossu a pomha zkaznkom vykonva kontroly kvality a testova rieenia Danfossu na svojich produktoch. Laboratrium predsta vuje investciu vo vke takmer 2, 8 milina eur. Dnsko Danfoss nrodn priemyseln pamiatka Zaiatkom tohto roka vymenoval dnsky minister kultry, Brian Mikkelsen, Danfoss za dnsku nrodn priemyseln pamiatku. Novinka sa rozchrila, ke minister, spolone s Bitten Clausenovou, optovne otvoril prv tovre Madsa Clausena pochdzajcu z prvch zaiatkov priemyselnej histrie v Als. Tovre je teraz sasou dobrodrunho parku Danfoss Universe a tvor zklad vstavy, ktor obsahuje riaditesk kancelriu prvej tovrne, vntorn vybavenie tovrne a histriu vvoja spolonosti. Spolonos bola vybran preto, lebo reprezentuje vvoj oceliarskeho a metalurgickho priemyslu po roku 194, s novmi vrobnmi procesmi, vrtane vrobnch liniek. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:54+02:00</a10:updated></item></channel></rss>