<?xml version="1.0" encoding="utf-16"?><rss xmlns:a10="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0"><channel><title>Danfoss Group Global</title><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/RSS.ashx</link><description>Danfoss Group Global Pages</description><lastBuildDate>Fri, 19 Oct 2007 10:03:26 +0200</lastBuildDate><a10:id>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/</a10:id><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=1</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=1</link><title>Danfoss Group Global Page 1</title><description> MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Global Danfoss Teraz je jeho meno Danfossi 107 A Stakeholder Publication Slovakian edition</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=2</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=2</link><title>Danfoss Group Global Page 2</title><description>Published by Danfoss AS Total number printed 27, 400 Address Danfoss AS, L24212 DK6430 Nordborg globaldanfossdanfoss. com Responsible Ole Daugbjerg Editor Niels Chr. Larsen Prepress Christa Hartmann Photographer Glenn Simonsen Print Laursen Grafisk AS Published in Danish, English, French, Spanish, Polish, Slovenian, German, Chinese and Slovakian. Printed with vegetable colours on environmentally approved paper. Reproduction only by permission of the Editor and always with acknowledgement to Global Danfoss Global Danfoss 4 8 20 16 1 Global Danfoss Aprl 2007 Obsah Strana 1 Teraz je jeho meno Danfossi Danfoss prepoial svoje meno lemurovi z Madagaskaru. Preo tajte na strane 6. Strana 4 Na vekosti zle Projekt Danfoss Ventures si vzal za cie vyvin erpadlo Nessie a njs pre odberateov. Strana 8 Jednoducho dobr pocit Frederik Lotz, 37ron finann prezident a CFO, hovor o tom, ako si uviaza kravatu, dosta tenisky Nike o najrchlej ie do obchodov a aj o tom, preo ho Danfoss dostal. Strana 16 20 000 000 termostatov pre Posko V roku 1990 v Posku preli tisce budov vo vlastnctve domo vch spolonost modernizciou. Danfoss sa o to zaslil tak, e dodal polovicu percent termostatov, ktor sa pri moderni zcii pouili. Strana20 Danfoss sa v USA dostva do pozcie ldra Je to u pol storoia, odkedy Danfoss vstpil na americk trh, ale len desaroie, o ne spechy na poli chladiacej a klimati zanej techniky. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=3</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=3</link><title>Danfoss Group Global Page 3</title><description> Leader Rok 2006 bol pre Danfoss spen. ist predaj spolonosti rstol, zisk bol tie v poriadku a poet naich zamestnancov dosiahol 20 000. Myslm, e mme prvo by hrd a spokojn s tm, o sme dok zali v roku 2006. Samozrejme, obzvl ma te, e prve ten posledn rok, v ktorom psobm ako CFO, Danfoss uzavrie tak spene. Na druhej strane, musm pripomen, o hovor star dnske prslovie, e stromy nerast a po oblaky. Mali by sme to ma na pamti, aj ke sa teme z minuloronho spechu. Na oblohe sa u toti rysuj mraky ako predzves toho, e pekn poasie sa me pokazi. V dsledku rastcich cien surovn a rozirujcej sa globalizcie budeme musie eli tvrdej konkurencii a nae zisky bud klesa. Danfossu sa v roku 2006 darilo no prichdzaj ak asy Inmi slovami, hoci budeme vyrba a predva viac, n zisk bude ni. Tento trend sme zaregistrovali v poslednom tvrroku minulho roka a ni nenasveduje tomu, e by sa mal zmeni. Vina naich zamestnancov sa zrejme zhodne na tom, e dobr vsledky z roku 2006 neprili samy od seba. Presne naopak dlho sme ako a sstredene pracovali. Niet pochb o tom, e Danfoss bude musie v nadchdzajcich rokoch pracova a bojova rovnako, aby dosiahol podobn spech ako v roku 2006. Mme o robi, aby sme naplnili n cie na rok 2008 na kadom obchode v hodnote sto dnskych korn zarobi desa. V minulom roku to bolo osem korn zo stokorunovho obchodu take sa ete stle mme v om zlepova. Preto by sme mali posilni nau chu vazi a vetkmi monmi spsobmi podporova iniciatvy a projekty v rmci Obchodnho systmu Danfossu Danfoss Business System, vaka ktorm robme veci inteligentnejie, rchlejie a efektvnejie. Spolu s akvizciami spolonost, ktor posiluj n kov obchod, je to recept na zabezpeenie budcnosti Danfossu. Verm, e Danfoss vykroil sprvnym smerom a e mme ancu prest brky, ktor nepochybne prdu. Bude si to vyadova vu a ak prcu, ale zklady u mme vybudovan. Koniec koncov, rok 2006 ukzal, e sme na dobrej ceste. Vetkm vm elm len to najlepie a vea astia v snahe dosiah nu svoje ciele. Preto by sme mali posilni nau chu vazi a vetkmi monmi spsobmi podporo va projekty v rmci Obchod nho systmu Danfossu. vkonn viceprezident a CFO Ole Steen Andersen </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=4</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=4</link><title>Danfoss Group Global Page 4</title><description> Facts Customer Business Na vekosti zle Jeden tvorcov meter na vrtnej ploine stoj niekoko sto tisc dnskych korn. Take nie je vbec malikos, ak dokete nahra di erpadlo vekosti izby malm zariadenm, ktor nie je vie ako ben eurpska paleta. K vhodm erpadla patr aj skutonos, e vaka svojim rozme rom sa d prenies v helikoptre a zmontova za ptns mint. Vylepenia erpadla Nessie uahili na vrtnej ploine Tyra West v Severnom mori mnoho vec. Pred niekokmi rokmi dostal Henrik Hansen, ktor pracuje pre spolonos Maersk Oil and Gas v dnskom Esbjergu, npad, e upraven verzia erpadla by sa dala pouva na vstrekovanie metanolu do plynu po tom, ako ho vyaia z morskho dna. Metanol sa pouva ako nemrznca zmes, ktor brni zamza niu iastoiek vody a plynu, vytvraniu tzv. hydrtov. Ak plyn zamrzne, nemono ho dosta na breh a firma tak kad sekundu prichdza o vek sumy peaz. Metanol m vak jeden problm sptn klapky na piestovom erpadle sa jeho psobenm rchlo ochaj. zka spoluprca Henrik Hansen preto kontaktoval ud zo spolonosti Nessie a dnes m dkaz o tom, e jeho npad bol dobr. Zatia o do bench erpadiel potrebujete vea drahch siastok, er padl Nessie pracuj nonstop a opravuj sa vemi jednoducho a rchlo na si. Nikto nikdy ete nepouil erpadlo na preerpvanie nieoho inho ako vody, no ukzalo sa, e to funguje presne tak, ako sme si predstavovali, hovor Henrik Hansen, ktor pri vvoji erpadla Niels Chr. Larsen Projekt je financovan spolonosou Danfoss Ventures. Znamen to, e nklady na jeho al vvoj sa kryj z fondov Danfoss Ventures. Investin komisia sa sklad zo tyroch lenov predstavenstva a troch prezidentov divzi. Danfoss Ventures m momentlne rozbehnutch 8 projektov. Cieom novho projektu je vyvin erpadlo Nessie a njs pre nov uplatnenie. Km sa tak stane, bude etri drahocenn as a miesto na vrtnej ploine v Severnom mori, v ktorom preerpva meta nol. Neskr bud nasledova aj alie plyny. na vstrekovanie metanolu zko spolupracoval s tmom v spolo nosti Nessie. Nad ich prcou bdel ininier Chr. B. Nielsen z Nessie. Urobil prieskum trhu a oakva, e vvoj erpadla m vek potencil aj v inch oblastiach, nielen pri offshore obchodovan, ale aj v inch odvetviach. erpadlo bolo zatia schvlen len na erpanie vody a metha nolu. alm krokom bude rozrenie jeho eurpskych certifi ktov aj na chemiklie, ktor sa preerpvaj dos ako, a jeho prispsobenie americkm tandardom. Priemyseln odvetvia ako naprklad chemick skrvaj vea monost, hovor Nielsen. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=5</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=5</link><title>Danfoss Group Global Page 5</title><description> Tesne veda seba na fotke s tri erpadl Danfossu na vrtnej ploine Tyra West. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=6</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=6</link><title>Danfoss Group Global Page 6</title><description>Facts 6 Customer Business Mal lemur s nzkou spotrebou energie Pre Reinera Pfliegensdrfera, ktor pracuje ako marketingov manar v spolonosti Comfort Controls v Nemecku, boli zvie rat vdy vekou inpirciou. Microcebus danfossi je nzov malho lemura, ktor ije na stromoch vysoko v horch na neobvanch ostrovoch. Jeho najpozoruhodnejou vlastnosou poas zimnch mesiacov je schopnos spomali svoj metabolizmus poas da. Zviera je toti aktvne v noci. V stave, ktor sa podob spnku, sa jeho telesn teplota zni na polovicu a spotreba energie a o 2 a 0 percent. A presne tto vlastnos zaujala Reinera Pfliegensdrfera. U dlh roky sa nvtevnci vetrhu ISH v Nemecku pozeraj na plagty zvierat, znzorujce ich podobnos s energeticky spornmi produktmi Danfossu. Zvierat, deti a kvety maj vdy pozitvny marketingov inok. Naa kombincia zvieracch vlastnost a vlastnost produktov Danfossu bola pre ns vekm spechom, hovor Reiner. Vedci z veterinrnej fakulty Tierrztliche Hochschule v nemec kom Hannoveri objavili na Madagaskare tri nov druhy lemura. Hne kontaktovali Danfoss, pretoe v mi Niels Chr. Larsen Microcebus danfossi je lemur, poloopica. Tento druh lemura dosahuje vekos kreka a vi od 0 do 60 gramov. Vyskytuj sa vhradne na Madagaskare. Poas da spia vo svojich norch v stromoch alebo v hniezdach postavench z vetviiek. V noci vychdzaj zo svojich skr a hadaj si potravu. Lemry sa ivia ovocm, ivicou a hmyzom. nulosti videli reklamu spolonosti, v ktorej jeden pekn lemur symbolizoval znen spotrebu energie v raditorovch termos tatoch vyrbanch v Danfosse. Vsledkom bolo, e jeden z nedvno objavench druhov dostal meno poda Danfossu a Danfoss na opltku prispeje na vskum v oblasti prrody a tie na prrodn lesy, v ktorch tieto ohrozen druhy ij. Poda tmu vedcov ide tto rasa akoby proti asu. Odhaduje sa, e dodnes bola zaregistrovan a pomenovan asi len polovica vetkch ivonych druhov ijcich na ostrove. Zrove s vak daov pralesy stle viac ohrozen, pretoe sa vypauj a menia na polia. Novoobjaven druh bol hlavnou tmou tyroch expozci Dan fossu na tohtoronom vetrhu ISH, ktor sa konal v marci. Na fotke Reiner Pfliegensdrfer. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=7</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=7</link><title>Danfoss Group Global Page 7</title><description>7 Investin strop naven o 200 milinov DKK Po celom Danfosse sa zriauj nov linky. Ani L v Nordborgu nie je vnimka kapacita vrobnch liniek, na ktorch sa, okrem inho, vyrba spen ventil TR6, sa roziruje. Oakva sa, e vaka tomu opust linku v tomto roku o 2 percent ventilov viac. A L nie je jedin Obchody Danfossu dostali v uplynulom roku neoakvane vysok poet objednvok. Investcie maj by teraz nplasou na vemi ak situciu, ktor vznikla v svislosti s mi nuloronm vysokm dopytom. Po prv, minuloron sezna vysokho dopytu trvala dlhie, ne sa predpokladalo. Vsledkom boli vemi slab vkony v do dvkach, zven vrobn nklady a nklady na drah leteck prepravu, ktor vznikli v snahe uspokoji poiadavky zkaznkov o najlepm spsobom. Zaili sme vne dodacie problmy, najm v svislosti s niekto rmi vrobnmi linkami RA. Bolo to jasne neuspokojiv a ne zodpovedalo to imidu, o ktor sa usilujeme, hovor vkonn viceprezident Niels B. Christiansen. Nrast cien by mal nasledova Tam, kde to bolo mon, sa zaviedli alie pracovn smeny pre zvenie kapacity. Avak okamit zlepenia nastali iba v nie kokch oblastiach a Vkonn vbor musel navi investin strop. Rozpoet pre rok 2007 zahal investcie rovnajce sa per centm iastch trieb. Teraz sa to zvilo na 6 percent o znamen, e sa pridalo alch 200 milinov DKK, o predstavuje celkov sumu okolo , 2 miliardy DKK. Toto je dvojnsobok finannej sumy, ktor investuj nai konku renti a tm, e sa sname navi o aliu kapacitu, myslme u teraz na budcnos, hovor Niels B. Christiansen. To, e Danfoss Program Produktivity umonil zlepi produktivitu za poslednch niekoko rokov, ho skutone te. Je jasn, e bez DPP by boli veci ovea horie. Mrz ho vak, e potrebn a rozumn zvenia cien zaveden iastone v dsledku nrastu cien prrodnch surovn sa neu skutonili v rmci celej organizcie. Niels Chr. Larsen Vek problmy s dodvkami v divzich RA a Heating znamenali, e divzie si tento rok mu dovoli investova o alch 20 percent viac oproti pvodnm plnom. Nemali by sme vak skoni pri vekch cenovch vkyvoch. Teraz sme odskali ist metdu, ktor spa potreby naich zkaznkov. o ma mrz, je to, e zavame kapacitn problmy, ke zrove to vemi potrebn zavedenie zvenia cien trvalo tak dlho. Kto ponesie zodpovednos Navenie investci samo o sebe nesta udia, ktor nes zodpovednos za predaj a vrobu, sa musia lepie a rch lejie prispsobova zmenm. A to sa mus uskutoova v kontruktvnom procese, sasou ktorho s aj pod robn diskusie. Tmto sa zaoberaj v RA v svislosti s novmi logis tickmi procesmi, zameranmi na Plnovanie Predaja a Vroby, ktor zabezpeia, e sprvne vrobky bud k dis pozcii v sprvnom ase. Manari predaja a vroby sa teraz stretvaj kad mesiac a spolone pripravuj plny. Na stretnutiach sa odshlasia rmcov sla predaja a kapacity a nsledne poet pracovnkov vo vrobe. Od minulch prav sme na tom ovea lepie, zdrazuje Michael Simmelsgaard, viceprezident RA Global Logistics. Hovor, e na jednej strane obchodnci zvykli prichdza s optimistickmi hodnoteniami trhu, aby si boli ist, e ich zkaznci dostan tovar zatia o udia z vroby mali ten dencie aha za opan koniec, aby im nezostalo prli vea vrobkov na sklade. udovo povedan, problm znel takto kto je ten kompetentn, aby rozhodol, koko sa m vyrobi a kto zje to, o sme si navarili, ke veci naber zl smer Teraz s do pro cesu zapojen star pracovnci predaja a vroby a nes spolon zodpovednos, hovor. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=8</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=8</link><title>Danfoss Group Global Page 8</title><description>8 Mojou prcou bude ga rantova to, e predloen plny spovaj na hodno vernch zkladoch, pokia pjde o vnosy a rizik ale mali by tie odra, o by sa stalo, ak by sme pokraovali iba tak, ako sme. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=9</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=9</link><title>Danfoss Group Global Page 9</title><description> Facts Executive Committee Jednoducho dobr pocit Vetky pre a proti boli vymenovan. A tch pre tam bolo viac ne tch proti. Obaja mali dobr prcu, pekn dom a ostrov Als je tak vzdialen od Kodane. A tak Frederik Lotz a jeho ena Rikke skrkvali ten kus papiera vetky nevhody nemohli jednoducho previ ten dobr a pozi tvny pocit, ktor obaja mali. Bolo to zvltne prizna si to. Nie vdy mete vetko vyvi, ako v tovnctve, hovor Frederik Lotz. Tak si teda vybrali Danfoss. Najm kvli dobrej povesti Zos kupenia, ale tie kvli pohodovej ovilnej atmosfre a kvli poznmke, ktor Prezident a CEO J&amp;#248;rgen M. Clausen urobil poas ich prvho stretnutia v sdle firmy, na ostrove Als. Jedna z prvch vec, ktor povedal bola tu dolu sa starme jeden o druhho. Je dobr vedie to, najm ke mte rodinu, hovor Frederik Lotz. Frederik Lotz vrav, e sa u te na to, ako preije mnoho rokov v Danfosse po desaro, v ktorom sa nauil, ako uviaza uzol na viazanke, dostal vyhadzov a napokon zakotvil tam, kde nielene vidte ucho slona, ale aj to, kam ide, dodva. Cestika dlden teniskami Nike A ako to bolo s tou viazankou Nov finann riadite, CFO, pochdza z nefalovanho intelektulneho rodinnho prostredia a prekvapil kadho, ke sa po dosiahnut univerzitnho diplomu a titulu MSc. v oblasti ekonomiky prihlsil do Maersk, kde je tl dos upt a konzervatvny. Hovor Dalo mi to niekoko dobrch pruiek. V A. P. M&amp;#248;ller vm nikto nebude nosi taku noste si ju sami. Ako oblastn manar v ne som iiel najprv do anghaja a potom, po de viatich mesiacoch, sa mi naskytla monos uchdza sa o post finannho fa v logistickej obchodnej spolonosti A. P. M&amp;#248;ller v ne. Cel to bolo hlavne o hadan rchlych rieen ako nap rklad umiestni portov obuv Nike z fabriky v ne do obchodu v New Yorku za sprvnu cenu. V Dnsku v roku 200 bol Frederik Lotz vymenovan za finan nho riaditea pre oblas zie v ISS, ale u nasledujceho rok boli on aj ostatn pracovnci prepusten stalo sa tak po tom, ako spolonos obmedzila aktivity v regine. Hovor Bola to sksenos, dostal som padka. Ale ke sa obzerm sp, mono to bolo dobr ponauenie. Hodnoty urobili svoje Frederik Lotz preiel pracova ako finann riadite do Ferrosanu, spolonosti, ktor predva prsady a dochucovadl do jedl Niels Chr. Larsen Rikke a Frederik Lotzovci maj dve dcry, vo veku tyri a sedem rokov. Rikke skonila odbor mdne nvrhrstvo, ale v sasnosti pracuje ako priemyseln technika v laboratriu. Frederik Lotz, 37ron nov prezident pre financie a CFO, hovor o tom, ako uviaza uzol na viazanke, dosta portov obuv znaky Nike do obchodu o najrchlejie, aj o tom, preo sa nadchol pre Danfoss. v hodnote jednej miliardy DKK rone. Potom ho kontaktovala poradensk firma a ako hovor, presunul svoju odbornos do Danfossu, preiel od apatie k nadeniu. Poukazuje na jednu z najvch sl spolonosti, akou je siln kultra Danfossu, ktor sa prejavuje v kovch hodnotch Danfossu. Vysvetuje Ke existuje spolon sbor hodnt, pomha to zmenova vzdialenosti medzi rznymi vrstvami organizcie. Je tam jednotiaci princp, jedna spolon cesta, ako kona a hoci je v tom jasno, najm o sa tka referennch kanlov, tie som si tu vimol ochotu zaa otvoren, estn a priamy dialg naprie organizciou. Frederik Lotz s uznanm hovor o vvoji, ktorm sa Danfoss uberal za uplynul roky a oceuje, e spolonos m potencil prejs od oznaenia celkom pozoruhodn k oznaeniu mimo riadne pozoruhodn. Zrove pripisuje vek vznam alej zvltnej rte Danfossu. Ke tate tatt Bitten a Mads Clausenovej Nadcie ktor vlastn polovicu akci, ed. , je zrejm, e pri dosahovan zisku nejde len o peniaze samotn. Je to aj o podnikan a starostlivosti o miestne spoloenstv, v ktorch Danfoss psob. Je to vemi praliv program a ja sa tem na to, e k nemu budem mc prispie. O svojom predchodcovi Ke som sa spytoval vo svojej vlastnej sieti na svojho pred chodcu, odozva bola znan niet iadnych pochb, e Ole Steen Andersen m dobr poves a e Danfoss m vemi schopn finann fungovanie. O svojom novom poslan Mojou prcou bude garantova to, e predloen plny spo vaj na hodnovernch zkladoch, pokia pjde o vnosy a rizik ale mali by tie odra, o by sa stalo,</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=10</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=10</link><title>Danfoss Group Global Page 10</title><description>Facts 0 Customer Business Photo imageclub Doteraz sa ventily vyrbali v nemeckom meste Korn tal Mnchingen. Vroba sa vak presunie do nskeho Wuqingu a mesta Kolding v Dnsku. K trom najvm zkaznkom Danfossu v tejto oblasti pat ria spolonosti Tatsuno, Gilbarco a Tokheim. Tankujte Danfoss Produkty Danfossu s asto vonm okom neviditen. Je to aj prpad benznovch pmp, na ktorch ventily vyrban v Dan fosse mieaj benzn tak, aby mal sprvne oktnov slo a aby ofr presne vedel, za ak mnostvo benznu plat. V Eurpe s ventily spolonosti Industrial Automation jednot kou na trhu a dvojkou v globlnom meradle. Ako hovor riadite spolonosti Andreas Dobratz, cieom je dosta sa do roku 200 na prv miesto. Rone vyrobme sto a dvestotisc ventilov a nam cieom je toto slo do roku 200 zdvojnsobi. Danfoss je v sasnosti dodvateom ventilov pre troch zo tyroch najvch vrobcov benznovch erpadiel a na bu dci rok zane s vrobou ventilov pecilne navrhnutch pre americk trh. Nov paliv Ventily vyrban v Danfosse sa v sasnosti pouvaj v plyno vch pumpch a do konca tohto roka bud na mexick trh uve Niels Chr. Larsen Spolonos Industrial Automation chce by ldrom medzi svetovmi dodvatemi ventilov pouvanch na erpacch staniciach. den ventily na zmieavanie etanolu a benznu. Na toto palivo existuje obrovsk dopyt najm v Brazlii, vo vdsku a Kalifornii. Narast aj dopyt v Eurpe. Danfoss je navye jedinm svetovm vrobcom ventilov oetrench pecilnou povrchovou vrstvou. Vaka nim vfukov plyny z kaminov obsahuj menej kodlivch plynov. Trh s benznovmi erpadlami v zii v sasnosti rastie tempom 7 a 8 percent rone, zatia o rast v Eurpe a Severnej Amerike je stabilizovan. Andreas Dobratz napriek tomu ver, e tieto trhy s perspektvne. Poda neho zan rs v tej chvli, ke sa zvi dopyt po ben zne s vym obsahom biopalv, tak ako si to vyaduje enviro mentlna politika E. Pn Dobratz v budcnosti oakva, e aut bud jazdi na vodk a stlaen zemn plyn. Z tohto dvodu uvaujeme v horizonte roku 200, no vo veobecnosti plat, e viac typov palv si bude vyadova viac ventilov, dodva. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=11</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=11</link><title>Danfoss Group Global Page 11</title><description> Notes Starie potae pre koly Deti, ktor chodia do koly Nikom Sang Ton Aeng v thajskej provincii Burirum, hraniiacej s Kambodou, sa vaka Danfossu nauia pracova s po taom. Danfoss pred asom dostal email od dnskej dobrovonky, ktor v kole pracuje. iadala v om vyra den vpotov techniku, kole by to vraj vemi pomohlo. Zamestnanci kan celrie zhromadili vhodn zariadenia tri potae, es tlaiarn, projektor a sptn projektor a skupina uiteov precestovala 00 kilometrov, aby si ich vyzdvihla. Dvaja obchodnci z zie dokzali, ak dleit je by vytrval. V. P. Lee, riadite predaja pre ASEAN a Irin Kang, manar predaja v spolonosti HVACR Malajzia, zskali zkazku na 0 prevodnkov kmitotu do dvoch blo kov kancelrskych priestorov v Kuala Lumpur. Napriek tomu, e dodvate mal u vybrat produkt inej firmy za vemi vhodn cenu, tto dvaja boli neodbytn a vydupali si ete jedno stretnutie. Na om presvedili druh stranu o vhodch produktov Dan fossu najm o ahkej monti a jedno duchej drbe. Budovy s kancelriami s pokraovanm projektu Mid Valley, ktor doteraz tvor u 20 000 metrov tvorcovch obchodnch priestorov a hotelov. Nikdy sa nevzdvaj Chor hady v teple Ako udrte chor hady v teple Vaka jedinenmu podlahovmu kreniu Zoslabnut hady potrebuj by v teple a podlaha s vykurovacmi kblami od spolonosti Danfoss DEVI bola presne tm, o nemocnica pre hady v juhoafrickej provincii Kwatulu Ryan potrebovala. Ryan Jenkins, zakladate a sponzor nemocnice, zaloenej priamo v jeho dome, dr hady v sk lenench akvrich a najvie kusy vo vonkajch priestoroch. Po tom, ako trhov manar Claus Jakobsen a miestny distribtor videli jeho nad enie a vye pmetrovho pytna rozhodli sa darova hadej nemocnici vykurovac systm. Nov fabrika na tepeln erpadl v Posku Tepeln erpadl sa v priebehu nieko kch rokov stali kovm produktom Danfossu. V Posku sa preto stavia nov fabrika na ich vrobu. Vyrastie v areli u fungujcej tovrne nealeko Var avy a mala by by dokonen na bu dci rok. Bude ma sto zamestnancov a poda oakvan vyrob 20 000 tepel nch erpadiel rone. Tepeln erpadl sa u vyrbaj aj v starej tovrni. Pvodn cie bol vyro bi 000 erpadiel rone, no toto slo sa rchlo zvilo na 000. . Niels Chr. Larsen</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=12</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=12</link><title>Danfoss Group Global Page 12</title><description>2 Prili sme na to, e vo veobecnosti sa nai manari na strednej rovni vo ve kej miere zameriavaj na manament. Mnoh z nich s ininieri a presne vedia, o je potrebn k tomu, aby nieo opti mlne fungovalo. No nemaj dostatok vodcovskch schopnost. Nie s dosta tone talentovan na to, aby motivovali ud a napali ich nadenm. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=13</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=13</link><title>Danfoss Group Global Page 13</title><description> Man of opportunities Pre ma je to otzka motivovania zamestnancov Hne od samho zaiatku, J&amp;#248;rgen Mads Clausen vedel, e mohol poui dejiny svojej rodiny na obnovenie dvery a viery zamest nancov v spolonos a op im da pocti, e pracova pre Danfoss je nieo mimoriadne. Z mjho pohadu v tom bol skutone minimlny rozdiel. Ale dokem chpa, e z hadiska budcnosti organizcie bolo a stle je dleit, e to bol Clausen, ktor bol znovu zvolen za prezidenta, hovor J&amp;#248;rgen Mads Clausen. Zamestnanci priznali, e dolo k zmene. Henning Wendelboe, ktor bol v tom ase zstupcom zamestnancov v Rade, potvrdil posun k tomu, o on nazva filozofiou spoluprce. Hne od zaiatku, J&amp;#248;rgen Mads Clausen zapjal svojich zamestnancov ovea viac do procesu rozhodovania a akkovek organizan zmeny alebo prepanie oznamoval s dostatonm predstihom. Nedvno vyla nov kniha, ktor prina portrt prezidenta a vkonnho riaditea Danfossu, CEO J&amp;#248;rgena M. Clausena. Kniha s nzvom Mu Prleitost, sa podrobne zaober tmami ako je inovcia, vodcovstvo a globalizcia. Deviata kapitola je o vodcovstve a o tom, ako vytvori inovatv nu organizciu, ktor doke myslie v novch dimenzich od chodieb Vkonnho vboru a k podlaiam vrobnch hl. Kapitola je zaloen na poznatku, e, poda istej skupiny ud, bol zvltny duch Danfossu dos zatlaen do zadia, ete v obdob pred vymenovanm J&amp;#248;rgena M. Clausena, za prezidenta a vkonnho riaditea. Zrove Internet sa stval stle dleitejm v spolonosti a J&amp;#248;rgen Mads Clausen sa okamite stotonil s novou technol giou a zriadil si emailov adresu pre zamestnancov, aby mu mohli psa. Aj dnes si stle sm kontroluje emaily a s radosou zdvha telefn, ak sa niekto poka skontaktova sa s nm. Vtam politiku otvorench dver. Ak udia nadobudn dojem, e prezident je vdy zaneprzdnen a nikdy nem as pozhovra sa, u nikdy viac sa od nich ni nedozviete. Potom stratte kontakt s firmou a s tm, o sa deje dolu v organizcii. V skutonosti bolo vemi ahk izolova sa. Mohol som presta chodieva do vroby, necha svoju sekretrku, aby vybavovala vetky moje telefonty a vytvori si viacero emailovch adries, aby si udia mysleli, e mailuj mne, priom by v skutonosti mailovali mojej sekretrke. Nechcem tento typ barir. Uprednostujem odpoveda na tele fn osobne mm iba jednu emailov adresu, s ktorou pracujem a ke som v rade a nie na schdzi, moje dvere s vdy otvo ren. Dleit sas mojej vodcovskej filozofie je uahi uom kontakt so mnou, vysvetuje J&amp;#248;rgen Mads Clausen. Vek dvka otvorenosti je najm o vysielan sprvnych signlov. Prezident Danfossu je asto na cestch a pri jeho povinnostiach, aj in musia prebra a uplatova prstup otvorenosti voi zamest nancom. Vaka takejto otvorenosti nasledovala primnos a ja ctim, e zamestnanci to vemi oceuj. Dnes oznamujeme uom </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=14</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=14</link><title>Danfoss Group Global Page 14</title><description> Pre ma je to otzka motivovania a inpirova nia zamestnancov, aby ctili nadenie zo zmien a chceli sa do ich uskuto nenia zapoji rovnako dobr, aj zl veci. Vytvorilo to ovea lepiu atmosfru na rokovania, pretoe zamestnanci mu vidie na vlastn oi, e to, o hovorme, je pravda. Naprklad, v roku 0, ke sme sa chystali uskutoni vek presun 000 pracovnch miest z junej asti Jtska do Po ska a do ny, povedali sme o tom uom zavasu. Samozrejme, manari jednotlivch oddelen sa vemi obvali informova o tomto kroku. Ale my, lenovia Vkonnho vboru, sme sa roz hodli oznmi tto skutonos kadmu dva roky vopred, ne sa tak stane, aby sme mali as odpoveda na otzky a zabez pei prcu pre ud, ktorch sa to dotkalo. Samozrejme, e to vyvolalo brku nevle, o bolo nevyhnutn ale dokzali sme uti vinu nepokojov, pretoe sme boli dobre informovan a so zamestnancami sme viedli nepretrit diskusie. Znamenalo to, e sme dokzali uskutoni presuny bez hrozby trajku a pre ma to bol najlep mon dkaz, e sme dosiahli otvorenos a dveru, ktor sme potrebovali, hovor prezident Danfossu. Bolo pre neho tie plne prirodzen aktvne vtiahnu zamest nancov do procesu, ke na prelome tiscroia zaal Danfoss realizova rozsiahly projekt, tkajci sa hodnt spolonosti. Poas tohto procesu komunikan oddelenie Danfossu vyspovedalo 000 zkaznkov a dodvateov, ako aj 000 zamestnacov po celom svete, aby zistili hodnoty, ktor sa pre nich spjaj s Danfossom. Odpovede boli rozdelen do rznych skupn, a napokon Vkonn vbor dospel k piatim kovm hodnotm, ktor, okrem inho, zahaj dveru, spoahlivos a celosvetov kultru. Chceli sme zachyti ducha Danfossu a urobi z neho zklad pre nae hodnoty. Preto to bol plne samozrejm krok vyzva zamestnancov k vytvoreniu zkladov pre hodnoty. Od samho zaiatku sme mali vhodu, pretoe my sme u zavali tieto hodnoty v naom kadodennom ivote. Neboli definovan za zatvorenmi dverami v miestnosti vedenia spolonosti za pomoci drahch konzultantov boli u hlboko vrasten do spolonosti. Takmto spsobom bolo ovea ahie uvedomova si a uskutoova vodcovstvo opierajce sa o hodnoty, pretoe zamestnanci uverili tmto hodnotm hne od samho zaiatku, hovor J&amp;#248;rgen Mads Clausen. Vodcovstvo, nie iba manament Otvorenos sa teda stala zkladom vodcovskho tlu, ktor je teraz prznan pre Danfoss vo veobecnosti, ale obzvl pre J&amp;#248;rgena Madsa Clausena. Zaloen na otvorenosti, popisuje prezident Danfossu svoju filozofiu ldra, spovajcu na dvoch pilieroch. Jeden pilier je o manamente, ktor sa zameriava na optimaliz ciu vrobnch procesov, produktivitu a efektvnos. Toto s ciele, pre ktor bol Danfoss vdy vyzdvihovan. Avak patria skr medzi introvertn a tradin, pretoe je to prve tradcia a opakovanie, ktor optimalizuj vrobn procesy a robia ich efektvnejmi a innejmi. Ten druh pilier J&amp;#248;rgena Madsa Clausena je o tom, o on sm nazva vodcovstvo. Je to prvok manamentu, ktor by mal poha Danfoss v strety novm vrobkom a novm trhom v globlnej ekonomike. V dnskom jazyku m slovo manament trochu odlin vznam od manamentu v anglitine. V anglickom jazyku termn zaha dve veci manament a vodcovstvo. Pokladm to za dleit rozdiel. Prili sme na to, e vo veobecnosti sa nai manari na strednej rovni vo vekej miere zameriavaj na manament. Mnoh z nich s ininieri a presne vedia, o je potrebn urobi pre to, aby nieo optimlne fungovalo. Avak nemaj dostatok vodcovskch schopnost. Chba im schopnos motivova a napa zamestnancov nadenm. Preto sme vytvorili intern ko liaci program na posilnenie ich vodcovskch schopnost, hovor J&amp;#248;rgen Mads Clausen. Naa spolonos m rozsiahlu vrobu v cenovo nkladnch krajinch s vysokmi mzdami, preto z toho dvodu musme robi veci odline od naich konkurentov, ktor funguj so znane nimi vrobnmi nkladmi. Kreativita a vynaliezavos s tm, m sa odliujeme a iba prostrednctvom vodcovstva je mon presadi tieto prvky v organizcii. Budete musie s na ele cesty a ukazova, e duch a ochota robi veci inak, stle existuj ale to sa ned dosiahnu iba tm, e sa zameriame na samotn vrobn opercie. To si tie vyaduje, e vrcholov manament a ja krame na ele cesty a stanovujeme veobecn pokyny pre smero</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=15</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=15</link><title>Danfoss Group Global Page 15</title><description> Facts Takto iniciatvy s pre zamestnacov jasnm dkazom, e sa akceptuje myslenie v odlinch dimenzich. Ak nezahrnieme aj takto typ vodcovstva do riadenia organizcie, skonme tm, e sa budeme zameriava na manament a potom sa ochota zamestnancov s do rizika, rozplynie. Ak manar zavrhne kad nov mylienku hne pri jej zrode, nikdy nenjdeme odvahu sprva sa inovatvne v rmci celej organizcie. Z tohto dvodu sa Danfoss zaal zameriava na zdokonaovanie vodcovskch schopnost u strednch manarov a J&amp;#248;rgen Mads Clausen zdrazuje, e si je vedom toho, e je to prve vrcholov manament, ktor by mal ukazova cestu a vysvetova svoju pripravenos podstupova rizik, ktor by Danfoss rd videl rozloen v rmci celej organizcie. Pre ma je to otzka motivovania zamestnancov do tej miery, e pociuj nadenie pre zmenu a chc sa podiea na tom, aby sa veci menili. Naprklad mojou lohou je stanovova pre nich relne ciele tak, aby vedeli o o by sa mali usilova a ke to u vedia, je ovea ahie vzbudi v nich nadenie. Mohli by ste namieta, e by sme mali upusti od transaknho manamentu, Knihu Mu Prleitost napsal novinr Ole S&amp;#248;nnichsen. Vyla v roku 2006 vo vydavatestve Jyllands Posten a bola vytlaen v dnskom jazyku. ktor sa zameriaval na to, ako sme veci realizovali a posun sa k transformanmu manamentu, ktor sa zameriava na zmenu samotn. Neustle by sme mali zvaova ako zmeni to, o je dobre zabehnut na nov na nieo, o sa a tak vemi neodli uje od toho, o u poznme, ale m oslovme plne nov trhy, kde sa konkurencia stane bezpredmetnou. Tu nejde o to, aby sme menili vek stabiln obchodovanie, ale mus tu by, do uritej miery, viac ochoty podstupova riziko v rmci organiz cie. A meme len uspie, ak my, lenovia Vkonnho vboru, ukeme, e to akceptujeme. Nie vdy sa nm to darilo a urite existuj prklady zamestnancov, ktor boli pripraven zna riziko, ale napokon sa toho vzdali, pretoe sme ich nepodporili. Teraz viem, e musm by konkrtny, pokia ide o ochotu nies riziko, aby zamestnanci vo svojich hlavch vbec nepochybovali o tom, e to myslme vne. Ukzalo sa to, mimochodom, vaka sai Man on the Moon lovek na Mesiaci a kad me pozorova, ako rchlo sa hbeme vpred. Podarilo sa zozbiera npady, ktor s hodn niekokch milird dnskych korn. V minulosti by sa nm nikdy nebolo podarilo dosiahnu nieo podobn, priznva J&amp;#248;rgen Mads Clausen. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=16</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=16</link><title>Danfoss Group Global Page 16</title><description>6 Customer Business 20 milinov termostatov pre Posko V devdesiatych rokoch sa v Posku modernizovali a rekontruovali tisce bytov pod sprvou bytovch drustiev. Danfoss sa na tomto procese vznamne podieal. A to tak, e dodal takmer 50 percent vetkch naintalovanch termostatov. Wsplny Dom, v tetne na severozpade Poska, je dobrm prkladom jednho z bytovch drustiev 2 000 bytov nachdza jcich sa v p a 2poschodovch domoch s 000 obyvatemi. Podstatn as jeho spravovanho majetku pozostva z domov postavench z vekch panelov, ktor ete niekoko rokov dozadu presakovali ako rieica. Teplo unikalo cez steny, strechy, dvere aj okn. Dodvky tepla a diakov vykurovacie systmy asto nefun govali. Situcia sa teraz plne zmenila, aj vaka tiscom dodanch komponentov a rieen od Danfossu. Tak naprklad 7 000 radi torovch termostatov, 0 000 ventilov pre diakov vykurovacie systmy a 000 ventilov na regulovanie teplej vody v domcnos tiach spsobilo, e obyvatelia njomnch domov drustva teraz spotrebuj o polovicu menej dodvanho tepla a teplej vody, ne tomu bolo v roku . Okrem inho sme zaali obmedzova niky tepla zatepovanm a izolciou stien a podlh medzi poschodiami. Hne potom sme zmodernizovali vykurovac systm, hovor Adam Humienik, predseda drustva. Niekoko rokov konkrtneho silia znamenalo, e dnes u ty obyvateov domov za teplo nie s tak vysok, ako boli v roku , hoci ceny za energie vzrstli za to ist obdobie o percent. Andrzej Rutkowski Adam Humienik hovor, e nklady na vonkajie zateplenie sa vr tia o 7 rokov zatia o investcie do ventilov Danfossu sa vrtia v priebehu 8 mesiacov a troch rokov. Vrobky Danfossu etria energiu a vznamnou mierou prispeli k nmu spechu, poznamenva a dodva, e vek podporu im poskytli miestni zstupcovia Danfossu. Dvokrt tak drah Drustvo v tetne je iba jednm prkladom naliehavej potreby renovci v Posku. Danfoss u dodal do krajiny asi 20 milinov raditorovch termostatov 0 milinov bolo naintalovanch v ytovch drustvch, ale obyvatelia sa stle teia vekm spo rm energi. Cena za vykrenie jednho tvorcovho metra v Posku je dvakrt tak vysok, ako v susediacich krajinch. Poda odhadov mus prejs rekontrukciou a modernizciou v rmci celej krajiny a p milinov budov. Projekty, akm je ten v tetne, dostvaj znan finann podporu. Program Eurpskych trukturlnych fondov vylenil pre oblas infratruktry a ivotnho prostredia 2 milird er na roky 200720 z toho je 8 milird z Kohzneho fondu a tie 2, miliardy er z Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=17</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=17</link><title>Danfoss Group Global Page 17</title><description>7</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=18</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=18</link><title>Danfoss Group Global Page 18</title><description>8 Facts Divisions Prv mnik na ceste Kima Fausinga k Danfossu bol poloen poas raajok pri rodinnom stole, ke bol ete diea. Jeho rodiia vlastnili textiln fabriku s 0 zamestnancami a to znamenalo, e obchody, zamestnanci fabriky a zkaznci boli doma kadodenne na pretrase. A mlad Kim hltal vetko, o om sa okolo stola disku tovalo. Ako ivnostnci si moji rodiia vemi vili a ctili firmu vo vlast nctve rodiny, akou bol Danfoss. Moja matka obdivovala predo vetkm oddanos Bitten Clausenovej voi firme a skutonos, e kad zamestnanec Danfossu je pre u dleit, hovor Kim Fausing. Od . mja sa Kim Fausing stane divznym prezidentom a zane fova divzii Refrigeration Air Conditioning Division a ukazo va cestu pre 000 zamestnancov tejto divzie po celom svete. Te sa na prcu v skupine, ktor stri vsledky a oceuje kadho jednho zamestnanca, ako sm hovor. Siln kultra Kim Fausing, ktor zskal diplom ininiera a neskr aj diplom MBA v oblasti riadenia, prichdza do Danfossu po 7 rokoch strvench v spolonosti Hilti Group, ktor vyrba okrem inho nstroje pre stavebnctvo a mnoh alie priemyseln odbory. foval niekokm pobokm tohto Zoskupenia, naposledy v Japonsku. V roku 200 mu ponkli stoliku v riadiacom vbore Zoskupenia spolu s funkciou vkonnho viceprezidenta so sdlom spolo nosti v Lichtentajnsku. Tam riadil jednu z obchodnch oblast Zoskupenia, ktor sa vekosou temer vyrovn divzii Refrigera tion Air Conditioning. Som presveden o tom, e mm o prinies. Hilti m vemi siln a prepracovan kultru vkonov a to je presne to, na om Danfossu zle. Tem sa, e k tomu prispejem svojm dielom, hovor. Jeho rozhodnutie prida sa k Danfossu bolo tie ovplyvnen tm, e jeho 2ron dcra ije v Dnsku, take bude k nej bliie. Ale bez ohadu na to, v ktorej asti sveta Kim Fausing pracuje, pravi delne trvi as vkendov s ou. Ke il v Japonsku, videl ju kad tret vkend a ke bval v Eurpe, kad druh. Lisa V. Pilgaard Nov mu na ele chladiacej reaze V roku 2007 sa Kim Fausing oen s Angelikou Fuchsovou, pvodom z Rakska. Je otcom dcry, ktor sa vol Emilie Fausingov a m 2 rokov. Kim Fausing sa chyst sadn si na elo stola v najvej divzii Danfossu. o m rd Rd vyhrvam spolone so svojm tmom Nie je iadne tajomstvo, e mierim priamo na cie a potrpm si na pro fesionlnu kultru vkonov. Samozrejme to znamen, e do svojej prce muste vloi vea snaenia, ale mali by ste z nej ma aj zbavu. o nem rd Priemernos a politiku. Mm rd rzne, otvoren a zanie ten diskusie, ktor posvaj dopredu tri kov procesy kadej spolonosti ud, stratgiu a vrobn opercie. Ako spolonos by sme mali dosahova vsledky, ale mali by sme tie chpa dleitos sprvnej vyvenosti medzi prcou a rodinnm ivotom, hovor. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=19</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=19</link><title>Danfoss Group Global Page 19</title><description> Facts Customer Business Niels Chr. Larsen Kozmick milimetrov vlny z objektov sa bud odra od povrchu kadho satelitnho taniera na pomocn reflek tor nad stredom taniera. Odtia bud presmerovan dolu na mimoriadne citliv zachytvae, fungujce iba nie koko stupov nad absoltnou nulou 27 C. Tam bud tieto signly zosil nen niekoko milinkrt, digitalizo van a potom odoslan podzemnmi kblami z optickch vlkien do vekho signlneho procesora v kontrolnej stanici. Vzhliadnu k prvm galaxim Doteraz bola vek as vesmru pono ren v tme. No rozsiahly projekt vo vy soko poloenej opustenej oblasti ile si chce posvieti na to, o sa tam hore vlastne nachdza. ALMA projekt sa realizuje na zklade partnerstva medzi zdruenm severoamerickch univerzt Nrodnou nadciou pre vedu a eurp skym junm observatriom Euro pean Southern Observatory ESO. Danfoss v om prispeje poskytnutm frekvennch konvertorov potrebnch na ovldanie vykurovacch a venti lanch systmov, o je nesmierne dleit v krajine, v ktorej s vkyvy teploty samozrejmosou. Oakva sa, e do roku 2012, bude 64 rdiovch alekohadov ktor dokopy s desakrt vkonnejie, ne povestn Hubblov alekohad schop nch zachyti pohad na prv galaxie, ktor vznikli po Vekom Tresku. Astronmovia zhromauj inform cie o predmetoch vo vesmre sledova nm ich energetickho vyarovania. Slnko a in hviezdy vysielaj sveteln le, neviditen vonm okom, ale in objekty s pozorovan na plne odlinch frekvencich. Tak naprklad vlnov dka starch galaxi a zhlukov galaxi ktor boli vytvoren pred mi liardami rokov na najvzdialenejom konci vesmru predstavuje menej ne jeden milimeter. Toto je typ ultrakrt kej vlnovej dky, ktor bude zazna menva alekohad ALMA najv svojho druhu na svete. Tchto 64 rdiovch alekohadov bude rozmiestnench tak, aby boli schopn snma zbery sasne. Predpoklad sa, e sa nimi bude da pohybova do vzdialenosti 18 kilo metrov a systm pozorovacej antny pokryje oblas s rozlohou pribline 23 000 tvorcovch metrov. alekohady ALMA s umiestnen vo vke 5000 metrov v krajine, ktor pripomna povrch Marsu. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=20</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=20</link><title>Danfoss Group Global Page 20</title><description>20 Customer Business Photo imageclub Danfoss v USA sa vyvihol do vedenia V roku 0, v ase, ke obchodn riadite Stephen Gugliotta zaal pracova pre Danfoss v USA, mnoh udia ani len nedokzali vyslovi nzov spolonosti. Bola to vek vzva prispsobi nae vrobky pre americk trhy, hovor. Dnes je vetko inak. Obchodn explzia za uplynulch desa rokov posunula Danfoss z pozcie relatvne neznmej firmy v Severnej Amerike na najv iu mocnos. Teraz je najrchlejie sa rozvjajcim dodvateom pre vrobcov pvodnch zariaden OEM v blasti chladiarenstva a klimatizcie v USA. Kad Divzia a Obchodn oblas sa priebojne zmocuje svojho podielu na trhu, hovor John Galyen, star riadite Danfoss RA v Severnej Amerike. V rmci Danfoss AS sme sa prepracovali z pozcie na perifrii k druhm najvm trbm na svete. ako vydobyt spech v Amerike prichdza vaka prispso beniu vrobkov trhu, strategickm akvizcim, presadzovaniu znaky do povedomia a budovaniu vysoko kvalifikovanej a vzde lanej pracovnej sily. Nielene mme tie sprvne vrobky, ale tunaj udia radi obcho duj s Danfossom, pretoe n prstup je o spoluprci a sin nosti, hovor Galyen. Je to u polstoroie, odkedy Danfoss po prvkrt vstpil na pdu Severnej Ameriky, ale iba necelch desa rokov, o sa presadzuje na scne chladiarenstva a klimatizcie. A to s vekm spechom. Vyroben pre Ameriku V januri zoal Danfoss pnsobn vazstvo na vstave AHR Exposition, ktor je tretm najvm obchodnm podujatm v sektore vykurovania, chladenia, ventilcie a klimatizcie HVAC v Severnej Amerike. Po piaty raz za sebou zskal Danfoss prestne ocenenie podujatia udeovan za inovciu v chladiarenstve Innovation Award for Refrigeration. Tohtoronm vazom sa stala ventilov stanica ICF. Nae vrobky doku teraz plne konkurova, o sa tka vzhadu, vkonu aj ceny. Je to vek zmena oproti tomu, ako to bolo kedysi, hovor Robert Wilkins, generlny manar spolonosti Danfoss Inc. a nedvno vymenovan prezident Intittu kli matizcie a chladiarenstva Air Conditioning and Refrigeration Institute. A to, e Wilkins je prvm manarom z neamerickej spolonosti, ktor bol zvolen za prezidenta ARI, je pre Danfoss tie zsah do ierneho. Jennifer Allison</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=21</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=21</link><title>Danfoss Group Global Page 21</title><description>2 250 200 150 100 50 0 1960s1970s1980s1990s2000s Danfoss v USA sa vyvihol do vedenia Je to u polstoroie, odkedy Danfoss po prvkrt vstpil na pdu Severnej Ameriky, ale iba necelch desa rokov, o sa presadzuje na scne chladiarenstva a klimatizcie. A to s vekm spechom. K dleitm vrobkom, ktor Danfoss spene predva pre chla diarensk a klimatizan priemysel v USA, patria regultory tlaku teploty a termostatick expanzn ventily pre vrobcov zariaden, aby spali prsne poiadavky na vkon, kompresory prispsoben sieovmu naptiu domceho trhu a normm o chladivch a in. Danfoss tie zaznamenva vek nrast v oblasti vysoko konkuren nho trhu vekoobchodu a prve uzavrel kontrakty s dvoma najvmi vekoobchodnmi reazcami. Zelen zisky Sasnmu spechu napomha aj americk vlda a tlak spotrebite ov na enviromentlnu zodpovednos. En Visioneering je kampa, odtartovan minul rok, ktor sa zame riava na tto oblas. Je pre ns vzvou zhosti sa skutonej roly ldra v tomto priemysle a pomc naim zkaznkom lepie porozumie situcim, v ktorch sa ocitneme v budcnosti, hovor manarka pre marketingov komunikciu Lisa Tryson. V roku 2006 Danfoss zskal spolonos Scroll Technologies, ame rickho vrobcu kompresorov. Tento poin umouje Danfossu kra zrove, plece pri pleci, veda svojho najvieho kon kurenta a budova si pevn pozciu na vekom strednom trhu s klimatizanmi systmami pre obytn domy. Danfoss psob v Severnej Amerike od pdesiatych rokov, ale obchodn explziu zava len za posledn desaroie. Zrobky Danfoss RA v milinoch americkch dolrov </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=22</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=22</link><title>Danfoss Group Global Page 22</title><description>22 Notes Sob v automobilovom priemysle V modernej vrobe automobilov sa vrchn a spodn asti vyrbaj na dvoch odlinch vrobnch linkch. Po dokonen sa spjaj takzvanm sobom, pri ktorom zdvhac mechanizmus s protizvam spoj dohromady tieto dve polovice. Vyaduje si to vek presnos. Spolonos Daimler Chrysler si pre svoju montnu linku v Brmach, Nemecko, zvolila pohon Danfossu VLT Automation Drive. Stalo sa tak po tom, ako ho porovnala s konkurennm vrobkom. Jednm z dvodov pre toto rozhodnutie bola skutonos, e vrobok Danfossu me by naintalovan do niekokch mint zatia o intalcia toho druhho trv niekoko hodn. By Niels Chr. Larsen Zhang Yonghao, vodi zdvhacieho vidlicovho vozka z tovrne Danfossu vo Wuqing, na, zvazil na majstrov stvch ny 2007 v sai zdvhacch vidlicovch vozkov. Po srii vbe rovch kl sa osem vodiov vozkov z priemyselnch spolonost z celej ny, stretlo vo finle, ktor trvalo p dn. Zastnil sa aj Zhang Yonghao, Qi Ming z Danfossu. Cel sa sa vysielala pre 0 milinov divkov na nskom televznom kanli CCTV0 v marci. Vodi Danfossu je majstrom. . . Danfoss v januri dosiahol dleit vazstvo nad nskou spolonosou, ktor pokodila znaku Danfoss v ne. Sama toti vystupovala na trhu pod menom Danfosi. Nekonen sdny proces prebiehal na miestnom sde v Beijingu. Verdikt sdu znamen, e nska spolonos Zibo Danfosi Control Instruments mus presta pou va svoje sasn obchodn meno a logo, pretoe bolo prli podobn tomu, ktor patr Danfossu. Navye, spolonos dostala prkaz na okamit zruenie svojej sasnej webovej strnky a verejn ospravedlnenie sa. Napokon sd nariadil hradu kody vo vke pribline 80 000 DKK a za platenie sdnych trov. Danfoss vyhral tento proces aj preto, e si zaregistro val nzov Danfosi ako nsku znaku skr, ne spolonos, ktor sa dopustila vroby falzifiktov. Rozhodujce vazstvo v procese falzifiktov</description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=23</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=23</link><title>Danfoss Group Global Page 23</title><description>2 Customer Business Facts Stroje v ne za polovicu Stailo niekoko rokov a z ny sa stala vrobn fabrika sveta. Konkurencia je tvrd, ceny nzke a vek spory sa daj dosiahnu aj pri nkupe strojov. Komern kompresory nedvno otvorili nov vrobn linku vo Wuqing, a vpoty projektovho tmu ukzali, e nklady sa znili o percent tm, e 67 percent strojov sa vyrobilo priamo v ne. Len na samotnej farbiacej a lakovacej linke sa uetrilo okolo percent vaka nkupom na mieste pri umvacej linke to predstavovalo 6 percent a pri finlnej linke percent. Naviac, dmyseln zariadenie na vyhadvanie priesakov hlia, ako aj automatizovan zvracie zariadenie a mnoh alie boli zak pen v ne. Ke ide o investovanie do strojov, ktor sa bud pouva v ne, je tu cel rad dvodov pre to, aby sa zadovili nkupom v sa motnej krajine, namiesto v Eurpe, hovor investin manar MRO Group, Frank Erik Johansen, ktor monitoruje projekt ako zstupca nkupnej organizcie Zoskupenia. Odhaduje, e spory a do vky 00 percent sa daj dosiah nu pri vine projektov ete viac, ak zahrniete nepriame nklady spojen s naintalovanm, servisom a podobne. alm pozitvom je, e servisn sluby s hne po ruke o sa nestane v prpade, e stroj bol zaslan do ny z Eurpy, ke to trv aj niekoko dn. Niels Chr. Larsen Projekt prebieha pod vedenm spolonosti Commercial Compressors v zkej spoluprci s Mikom Bai, ktor je n skym investinm nkupcom nskej nkupnej organizcie IPO. Commercial Compressors Komern kompresory odkrojili vek as z rozpotu urenho na nkup strojov tm, e a dve tretiny svojich strojov nechali vyrobi nie v Eurpe, ale v ne. Riziko pirtstva Niektor zo strojov v novej pirlovej linke pochdzaj od ve kch celosvetovch japonskch spolonost a aj tieto boli v ne lacnejie, pretoe dodvatelia maj rzne ceny v rznych kraji nch, dokonca aj pre ten ist stroj. V alch prpadoch boli stroje vyroben v ne a prispsoben pre potreby Danfossu. V tomto prpade by ste, samozrejme, mali chrni svoje obchodn tajomstv. asti strojov alebo procesov by mali by jedinenou vecou Danfossu, preto ich muste chrni pred pirt skym zneuitm, hovor Frank Erik Johansen. pirlov linka je druhou fzou pre CC v ne. Prv linka prila do vroby v 200 a vyuvala stroje vlune z Eurpy. Vedci projektu Gilles Pradel a riadite fabriky Christohe Gillon opisuj projekt ako spen avak zdrazuj, e starostliv prprava je ivotne dleit pri zadvan vroby strojov V ne. ania doku ustri cenu a prekvapili ns prevedenm stro jov. Na druhej strane, n tm ich musel poiada, aby venovali pozornos kvalite a vkonnosti a tm tie pozorne monitoruje kad jeden krok pri vrobe strojov, hovor Gilles Pradel. Nov pirlov linka doke vyrobi 60 000 kusov km star vyrob 00 000. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=24</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=24</link><title>Danfoss Group Global Page 24</title><description>2 Facts Vladivo St. Petersburg Novosibirsk Irkutsk Customer Business Photo imageclub Internet nikdy nesp. Preto aj v takej vekej krajine akou je Rusko, je obrovskou vhodou, e zkaznci preli na elektronick obcho dovanie. Ak by tak neurobili, obchodnci by museli presedie pri telefnoch dlh hodiny od skorho rna a do neskorho veera, aby mohli pokry sedem asovch psiem v krajine. Pribline 80 a 8 percent vetkch objednvok, ktor prdu do ZAO Danfoss v Moskve, sa uskuton elektronicky cez ebiznis. Zkaznci navtvia webov strnku Danfossu, zadaj svoje poia davky, dozvedia sa cenu a rozhodn o tom, kedy si elaj, aby bol vrobok dodan. Pred tyrmi rokmi sme boli nten zavies tento systm, pretoe sme nedokzali inak uspokoji dopyt. Vzhadom na to, e zso bujeme tovarmi zkaznkov v siedmich rozdielnych asovch psmach, me to vytvra siln tlak na tch pracovnkov, ktor obsluhuj telefny. Ale vyuvanm internetu, mu nai zkaz nci zadva svoje objednvky 2 hodn denne, hovor Michail apiro, generlny riadite ZAO Danfoss. Online objednvkov systm bol zaveden pre zkaznkov v 2002 a ukzalo sa, e pre Danfoss v Rusku je vemi vhodn nikto z naich konkurentov nedisponuje takm rozsiahlym syst mom. alm krokom, poda Michaila apira, bude prava systmu tak, aby zahal aj priame dodvky pre intalanch technikov. Zna Lene Ils&amp;#248;e Hansen Rusi s zblznen do ebiznisu men to, e bud dostva svoj tovar rchlejie a nebud zvisl iba od tovarov, ktor maj distribtori na sklade. Bude si to vyadova nejak zmeny, ale mme v mysle usku toni ich v tomto roku, hovor. Kad tde, prichdza do ZAO Danfossu v Moskve sedem vekch kaminov a priva komponenty, ktor sa potom alej distribuuj z hlavnho mesta na Sibr na vchode alebo do Sankt Peterburgu na zpade. V priemere zkaznci v Rusku zadaj 7 000 objednvko vch prkazov kad de. Jeden objednvkov prkaz sa rovn jednej objednvke pre jeden typ vrobku. Sksenos ukazuje, e elektronick obchodn systm Danfossu a centrlny sklad v Moskve distribuuj tovary rchlejm tempom, ne miestni distribtori, ktor s rozmiestnen po reginoch Vaka systmu elektronickho obchodovania doke teraz jedna osoba zvldnu prcu, ktor kedysi robili traja udia. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=25</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=25</link><title>Danfoss Group Global Page 25</title><description>Fact 2 Vladivo Photo imageclub Po prvkrt sa tak stalo na si teraz prilo na rad more. V roku 2006 spolonos Danfossu High Pressure Systems, Nessie, uviedla na trh Water Cube metdu premeny slanej vody na ist pitn vodu pre potreby malch domcnost na pevnine. Nessie teraz zskala al podiel na trhu so systmami pre odsa nie vody vaka odkpeniu spolonosti so sdlom v Kalifornii. V sasnosti ide predovetkm o jedno luxus aj na mori. Danfoss zskal spolonos s obchodnm menom Sea Recovery Ozdravenie mora, ktor vyrba systmy na pitn vodu pre lu xusn jachty a vletn lode. Naviac, tto spolonos zsobuje vrtn ploiny a vek rybrske lny. Kalifornia, v ktorej sa sstre uje vroba spolonosti Sea Recovery, bude kvalifikovanm strediskom pre innosti Nessie, so zameranm sa na trh s pitnou vodou. Mohli sme si bu zriadi vlastn vrobu a organizova predaj a distribciu pre Water Cube, alebo sme si vstup do tejto obchod nej oblasti kpi. Sea Recovery sa ukzala by vynikajcou plat formou pre al rozvoj naich sasnch aktivt a , naastie, bola na predaj, hovor Anders Valbj&amp;#248;rn, star riadite RO Solutions. Sea Recovery vyrba viac ne 000 systmov rone a tieto systmy vo svojej kategrii s kadodenne schopn produkova a dodva od 0 000 po 66 000 litrov. S vodnm zariadenm Nessie na rom mori Sea Recovery sa stala sasou Danfossu minul rok v novembri. Spolonos, ktor bola zaloen v roku 8, zamestnva 60 ud a do roku 2007 bude dosahova ist trby do 00 milinov americkch dolrov. Akvizcia Sea Recovery zaha aj distribun sie s po tom 268 predajcov a technikov, ktor psobia po celom svete. Pln predpoklad vykoli distribtorov, aby mohli predva a zabezpeova servis pre Water Cube. Lene Ils&amp;#248;e Hansenna palube mu jachty nies v objem paliva a nie je potrebn vyleni miesto pre objemn cisterny s vodou. Navye takto nmornci maj vdy ist vodu na umvanie riadu a kpanie. A ke sa vydaj na dlh plavbu, nebud sa musie obva o zne istenie alebo kontaminciu vody vo vodnch cisternch. Rozsiahle poznatky spolonosti Sea Recovery o reverznej osmze na zklade ktorej prebieha premena slanej vody na pitn vodu bud vekm plusom pre Nessie, pretoe spolonos plnuje vyvin aliu generciu systmu Water Cube. Sea Recovery m dobr technick zzemie a my meme zit kova jej poznatky, ke budeme pripraven na zalenenie novch prvkov do systmu Water Cube, hovor Anders Valbj&amp;#248;rn. Nev verzia systmu Water Cube od Danfossu sa m objavi na trhu v roku 2007. Danfoss zaal zsobova pitnou vodou luxusn lode vek aj mal. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=26</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=26</link><title>Danfoss Group Global Page 26</title><description>26 Working Life Ldri pod drobnohadom Ole Kanstrup Ldri Danfossu s odborne zdatn a kvalifikovan ale v an gaovan, motivovan a rozvjan svojich pracovnkov, mierne pokrivkvaj. Tak boli vsledky prieskumu o vnman vec oami zamestnancov z roku 200 Employee Perception Survey EPS. Bud to teda prve vodcovsk schopnosti, na ktor sa zameriava nov prieskum EPS, ktor m odtartova koncom mja. Vetci zamestnanci Danfossu bud musie odpoveda na 6070 otzok , ktor sa tkaj aj toho, ako hodnotia Danfoss vo ve obecnosti, svoje vlastn monosti na rozvoj a v neposlednom rade, o si myslia o manamente spolonosti. Bud osloven, aby vyjadrili svoj nzor na top manament, svojho priameho nadria denho a obchodn top manament, o je novinkou. Ldri, patriaci do kategrie obchodnho top manamentu bud strategicky dleit pre pracovn oblas zamestnanca a organi zane bud zaraden medzi ich priameho vedceho a vkonn predstavenstvo. Vodcovstvo bude strednm motvom novho prieskumu EPS. Dvod je jednoduch zamestnancom prospieva, ke maj dob rho ldra a m viac im to prospieva, tm lep vkon podvaj, hovor Palle Kruse, f globlneho oddelenia pre udsk zdroje v Danfosse. Definovanie dobrho vodcovstva Na zklade prieskumu 200 bol zriaden vbor, ktor definoval znaky dobrho vodcovstva. Viedlo to k vypracovaniu Vlastnost ldra poda Danfossu Danfoss Leadership Competencies sboru pravidiel a iestich bodov, ktor popisuj, o sa oakva od dobrch ldrov spolonosti. Prve na tieto vlastnosti sa bud zameriava otzky novho prieskumu EPS. Dobr lder by sa mal naprklad snai o otvoren a kontruktvny dialg so zamestnancami a postara sa o monosti profesionl neho a osobnho rozvoja. Z prieskumu 200 tie vyplynulo mnostvo alch npadov a iniciatv na podporu dobrho vodcovstva v Danfosse. Pre ldrov Dobr ldri robia dobrch zamestnancov. Nov prieskum o tom, ako veci vnmaj zamestnanci, sa sna zisti, o si myslia pracovnci Danfossu o svojich ldroch. s najslabmi vsledkami boli vypracovan akn plny a niektor z nich sa presunuli na odborn pozcie, kde nemaj pod sebou personl, za ktor zodpovedaj. Navye, vka bonusu ldra je priamo zvisl od toho, ako pracovnci, ktorch vedie, hodnotia jeho vodcovsk schopnosti. Hodnotenie vaznej kultry Aj tentoraz bud otzky kladen v prieskume EPS vychdza z dlhodobho ciea Danfossu o vybudovanie vaznej kultry v organizcii. T sa nazva Kultra vkonov Danfossu Danfoss Performance Culture a jej cieom je vytvori kultru spolonosti, ktor sa sstavne zameriava na ciele a vsledky. Ete musme prejs dlh cestu, km budeme mc poveda, e sme vytvorili vazn kultru v celom Danfosse. Prieskum nm poskytne prv nznaky toho, ako hodnotia zamestnanci spolo nos v tejto dleitej otzke, hovor Palle Kruse. . Vlastnosti ldra poda Danfossu Danfoss stanovil sbor pravidiel, vr tane iestich bodov, ktor definuj, o sa oakva od dobrho vodcu. Ldri by mali Ma vziu Danfossu ako svoj cie. Dosahova vsledky prostrednctvom zamestnancov. Stotoni sa s kovmi hodnotami Danfossu. Komunikova so zamestnancami. Rozvja ich. Rozvja organizciu. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=27</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=27</link><title>Danfoss Group Global Page 27</title><description>27 Pre zamestnancov v Indii je dnes vzdelanie ovea dostupnejie ako pred niekokmi rokmi. Maj tie lepie postupov monosti a astejie chodia na ste do zahraniia. Na zklade prieskumu, ktor sa uskutonil minul leto, mala tto skutonos znan dopad na pocit uspokojenia z prce. Poda prieskumu bola vina zamestnancov spokojn so svojimi prleitosami pre svoj profesionlny a osobn rozvoj. Taktie uviedli, e ich fovia vo veobecnosti dokzali dobre ohodnoti ich pracovn vkon. No vdy tomu nebolo tak. Zistenia z celosvetovho prieskumu o vnman vec zamestnan cami, ktor Danfoss uskutonil v roku 200, vykreslili plne odlin obraz. V tom ase mnoh zamestnanci pociovali, e ich vvoj postl na mtvom bode chbali im monosti pre profesionlny a osobn rast a neverili, e ich ak uznanie za kadodenn pracovn silie. Nzka rove uspokojenia z prce bola pre Hariharana Krishnu, fa Global Business Services GBS v Indii, prekvapenm. Preto sa rozhodol, aj v spoluprci s miestnym manamentom spolonost Motion Con trols MC and Refrigeration Air Conditioning RA, pozva zamest nancov na stretnutie, ktor by pomohlo lepie objasni dvody tchto zlch vsledkov. Nebolo prjemn pova zamestnan cov ktor u ns pra covali takme p rokov ako hovoria, e nikdy nedostali monos zastni sa kurzu per sonlneho alebo pro fesionlneho rozvoja alebo hoci len absolvova kolenie o vrobkoch, vysvetuje Hariharan. Rchle zlepenia Spolone s miestnou organizciou pre udsk zdroje, Hariharan a in ldri pripravili pln na zlepenie nepriazni vej situcie. Tak naprklad kolenie o vrobkoch je teraz povinn pre novch zamestnancov a vetci novikovia dostan monos absolvova kurzy osobnho rozvoja a kolenia o vrobkoch. On sm zverej uje celoron pln kolen, ktor umon zamestnancom absol vova kurzy v rozsahu a siedmich dn do roka. Zrove, vedci musia dohliada na to, aby schopn zamestnanci dostali ancu pre al postup, mohli absolvova st v zahrani alebo zmeni pracovn post v rmci Indie. Zamestnanci by mali ma monos rozvoja, zdokonaovania sa a postupu. Mali by dosta ancu vystrie svoje krdla, hovor Hariharan. Zamestnanci v Indii rozprestieraj krdla Bolo ak prija vsledky prieskumu 2004 o tom, ako svoju situciu vnmaj za mestnanci, preto sa tem, e sa veci pohli inm smerom. Hariharan Krishna Danfoss v Indii bol zaloen v roku 8 a v sasnosti zamestnva 87 ud. Hlavn sdlo spolonosti sa nachdza v Chennai, v juhovchodnej asti Indie. Obchodn kancelrie s umiestnen v mestch Mumbai a Gurgaon. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item><item><guid isPermaLink="true">http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=28</guid><link>http://danfoss.ipapercms.dk/Danfoss/Newsletters/GlobalDanfoss/SK/2007/GlobalDanfossNo12007/?Page=28</link><title>Danfoss Group Global Page 28</title><description>28 Danfoss around the world Pomoc letisku pri zniovan emisi Letisko v Belfaste, Severn rsko, pred poklad po dokonen modernizcie klimatizanho systmu uetri a milin kilowatt hodn kad rok. Postupne sa m dosiahnu ron znenie emisi CO2 o viac ne 00 ton. Danfoss doteraz dodal 28 frekven nch konvertorov na ovldanie a kontrolu celho systmu a technick manar letiska odhaduje, e iba tto samotn investcia sa zrealizuje do s mich mesiacov. Severn rsko Prevodovky pre irnske oceliarne Oceliarska spolonos Mobarakeh je najvm priemyselnm zoskupenm v Irne, jej taviace pece a valcovne zaberaj tvorcovch kilometrov nealeko mesta Isfahan. V oceliarni prve prebieha proces modernizcie valcovne, predchdzala jej kpa stovky prevodoviek od Danfoss Gear motors na obsluhu a kontrolu doprav nch psov. Fabrika vyrba miliny ton ocele valcovanej za tepla a za studena, ktor sa dodva v ltoch alebo v kotoch. Irn Cena za bezpenos pri prci vo vrobe pre Danfoss V januri prebral C. C. Chang, generlny riadite tovrn vo Wuqing v ne, oce nenie za Vynikajcu bezpenos pri vrobe. Tto cenu udeuje miestny rad vo Wuqing prostrednctvom Kancelrie pre dohad nad bezpenosou vo vrobe. Pre zskanie tejto prestnej ceny mus spolonos splni cel rad bezpenostnch kritri otzka bezpenosti mus ma podporu zo strany vrcholovho mana mentu musia by na u vylenen zdroje dohad nad touto preblematikou mus vykonva organizcia na pln vzok spolonos by mala vedie preukza, e za urit asov obdobie nedolo k iadnej nehode a razu. Doteraz iba jedin alia spolonos z rozvojovej zny vo Wuqing zskala podobn ocenenie. na vdsko Priekopncke vskumn centrum pre mesto Mal vdske mesteko Arvika sa m sta domovskm miestom pre jedno z najvch vskumnch a vvojovch centier tepelnch erpadiel v Eurpe. Spolonos Thermia, sas Danfossu, stavia centrum s rozlohou 00 metrov tvorcovch. Otvoria ho v lete, potom bude poskytova pracovn priestor pre 0 ininierov, ktor bud vyvja tepeln erpadl budcnosti. Zariadenie m obsahova, okrem inho, aj klimatick miestnosti pre vvoj tepelnch erpadiel vhodnch pre vetky typy klimatickch podmienok, od arktickch po tropick. Tak bude mc Thermia uspokoji rzne poiadavky zo vetkch ktov sveta. </description><a10:updated>2007-10-19T10:03:26+02:00</a10:updated></item></channel></rss>